Len pár dní dozadu sme sa lúčili s uplynulým rokom 2012 a vítali tento nový. Ľudia po celom svete sa na chvíľku zastavili, aby za poslednými dvanástimi mesiacmi urobili čiaru – niektorí hrubšiu, iní len takú symbolickú. Keď delobuchy utíchnu, mnohí sa ešte na chvíľu ohliadnu za zážitkami, ktoré počas minulého roka zažili. Čo dosiahli, čo sa zmenilo, čo sa naopak nepohlo ani k horšiemu, ale ani k lepšiemu. Často pritom nasledujú takéto bilancovanie rôzne predsavzatia a záväzky. Malé a veľké rozhodnutia, ktoré majú byť základom nového roka – pre niekoho pokojnejšieho, pre iného zábavnejšieho či úspešnejšieho roka. Prelom rokov sa tak stáva zlomovým okamihom, kedy sa veci majú zmeniť, kedy sa sami ľudia chcú zmeniť.
Veľa ľudí vám pritom povie, že po pár mesiacoch už ich predsavzatia patria minulosti, poprípade na ne úplne zabudli. Väčšinou si na ne spomenú ku koncu roka, keď sa opäť blíži spomínané „koncoročné ohliadnutie sa.“ Dva dni, z ktorých jeden môže byť pre niekoho strašiakom a pomníkom nepekných vecí, nesplnených túžob, druhý zase novým začiatkom, čistým listom papiera, ktorý bude po pár dňoch opäť počmáraný. Zábavné na tom je, že zatiaľ, čo pre človeka na Slovensku môže byť 31. december a 1. január zlomovým dňom, pre človeka na druhom konci sveta to tak vôbec nemusí byť. Najmä ak uvážime, koľko rôznych kalendárov a letopočtov pre ľudí tohto sveta (ne)platí súčasne. Na začiatku nášho tretieho tisícročia má čínsky kalendár šieste, hebrejský dokonca siedme. O tom, ktoré tisícročie má mayský kalendár, myslím ani nie je potrebné hovoriť. Kým my bilancujeme rok, ako posledných 12 mesiacov, sú kalendáre, ktoré majú počas niektorých rokov 13 mesiacov. Kým ja prajem niekomu na Slovensku pekný nový rok, v inej krajine i kultúre je to bežný okamih, ako mnoho iných v priebehu roka.
Čím to je, že ako ľudia potrebujeme na zlomové okamihy nejaké prelomové dátumy a obdobia? Veľa rozhodnutí sa odohráva na prelome rokov, mesiacov, s mnohými záväzkami čakáme do začiatku ďalšieho týždňa. Áno, plánovanie je dôležité, treba pracovať s konkrétnymi termínmi. Ale rozhodnutie, ktoré má viesť k lepšiemu by nemalo byť naviazané na nejaký vzdialený dátum. Áno, chcem urobiť niečo so svojim okolím. Áno, začnem s tým už dnes. Áno, chcem niečo urobiť so svojim zdravím. Áno, hneď od zajtrajšieho rána. Nie po prázdninách, nie od nového mesiaca. Áno, chcem byť lepším človekom, lebo verím, že je to správne. Nie vtedy, až budú dobrí (ku mne) aj ostatní, nie od začiatku kalendárneho roka. Ak mi na tom skutočne záleží, nemá význam to odkladať do budúcnosti.
Často sa hovorí o tom, že máme byť schopní načúvať Božiemu hlasu. Vnímať to, k čomu nás vyzýva. Tým sa to však všetko len začína. Ak Jeho výzvu počujem, potrebujem ju aj prijať za svoje rozhodnutie a reflektovať ju vo svojom živote. Žiaľ, neraz sa stáva, že napriek počutej Božej výzve, niekedy dokonca volaniu, nachádzame (a občas i hľadáme) dôvody, prečo výzvu nepočúvnuť. Alebo počúvnuť, ale nie hneď teraz… A presne toto je to miesto, kde si môžeme každý dosadiť svoju skúsenosť, ak takú máme. Áno, rozumiem Ti Pane, je to dôležité. Preto chcem toto vo svojom živote zmeniť. Už len…
„Už len túto jednu banku kamoš. Posledný veľký džob, potom vezmem ženu a deti a budeme žiť usporiadaný život niekde na tropickom ostrove.“ Nie len jeden scenár k akčnému filmu je založený na príbehu hrdinu, ktorý chce páchať zlo už len chvíľu a potom bude sekať dobrotu. Niekedy je film ladený viac komediálne, inokedy chce pôsobiť hlavne „drsňácky.“ Sú ale aj filmy, ktoré sa začínajú práve nejakou zmenou v živote hlavného hrdinu. Niečo sa udeje a filmová postava sa rozhodne zmeniť. „Napriek tomu, že ma pozná moje okolie inak, napriek tomu, že moje nové, lepšie ja neprijmú, chcem sa zmeniť hneď teraz.“ Väčšinou sa však jedná skôr o dramatizovaný príbeh s vážnejšou záplatkou, ktorý mnohých divákov na prvý pohľad nezaujme.
Pred takýmto rozhodnutím stojíme i my. Každý deň. Môžeme si vybrať. Chceme žiť naďalej rovnako, ako doteraz? Alebo sa chceme v niektorých veciach zmeniť k lepšiemu? Len nie hneď teraz, až niekedy neskôr. Od zajtra. Od ďalšieho pondelka. Alebo sa chceme zmeniť čo najskôr, lebo zmena k Lepšiemu, k Dobrému, má skutočne význam. Ak cítim, že chcem odovzdať svoj život do Božích rúk, rozhodnúť sa môžem okamžite. Dokonca vždy a znovu. Každý svoj deň môžem znova a znova prosiť Boha, aby ma zmenil k lepšiemu. Aby mi ukázal, v čom sa mám meniť a aby mi v tejto zmene pomáhal. Každý deň môžem byť viac podobný Ježišovmu obrazu Nebeského Boha.
Zmena sa začína rozhodnutím. Rozhodnutím, ktoré môžem urobiť 1. januára, rovnako ako 8. januára, bez ohľadu na to, či sa začal nový rok, alebo nie. Rozhodnúť sa môžem každý deň, dokonca aj keď som vo svojom predsavzatí včera zlyhal. Alebo ak som zlyhal čo i len pred minútou. Pretože nech už budem bilancovať a hodnotiť po roku, trinástich alebo štrnástich mesiacoch, budem bilancovať s Pánom Bohom. Budem spomínať na pekné chvíle, ktoré mi požehnal, budem spomínať na ťažšie chvíle, ktoré mi pomohol zvládnuť, ako ma pozdvihol keď som spadol. Nech už to bolo vlastným pričinením, alebo cudzím. Zmena sa začína rozhodnutím.
