Po sobote, keď sa brieždilo na prvý deň týždňa, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň. Jeho vzhľad bol ako blesk a jeho rúcho biele ako sneh. Strážcovia sa pred ním triasli od strachu. Ostali ako mŕtvi. Evanjelium podľa Matúša 28,1-4

Desať mesiacov sme vo viere hľadeli na nášho Pána Ježiša Krista – najprv ako na večného Boha, potom ako na vteleného Mesiáša, slúžiaceho služobníka a ukrižovaného Baránka. Teraz sa pozrieme na Ježiša ako na nášho vzkrieseného Pána. Je to ďalšia vrcholná udalosť v jeho živote.
Od onoho skorého nedeľného rána, keď sa zem zachvela, zostúpil anjel a otvoril hrob, svet nezostal taký ako predtým. Táto udalosť mala na učeníkov oveľa väčší vplyv než čokoľvek iné v ich vzťahu s Ježišom. Vzkriesenie zmenilo učeníkov na apoštolov, nasledovníkov na smelých vodcov a ich strach na víťaznú odvahu.
Napriek tomu dejiny kresťanstva túto udalosť nikde neopisujú. Ani jeden novozmluvný autor sa nepokúša opísať samotné vzkriesenie. Všetci ho považujú za daný fakt. Evanjeliá akurát opisujú dôsledky Kristovho vzkriesenia: prázdny hrob, strach strážcov a Ježišovo stretnutie s niektorými jeho nasledovníkmi.
Matúš začína svoju správu o vzkriesení tým, že Mária Magdaléna a „iná Mária“ prichádzajú k Ježišovmu hrobu. Tou „inou Máriou“ je Mária, matka Jakuba a Jozefa. (Mar 16,1; 15,47) Opäť sa tu objavuje zaujímavý prvok príbehu evanjelia. Zatiaľ čo učeníci majú strach a skrývajú sa, ženy neváhajú a vydajú sa k Ježišovmu hrobu.
Práve tieto dve Márie sa ako prvé dozvedia správu, že ich Pán bol vzkriesený. Boli to predsa ony, kto s ním zostal, keď visel na kríži. Ony ho nasledovali, aby videli, kde bolo uložené jeho telo. Za svoju lásku a vernosť teraz dostávajú odmenu.
Na ceste s Pánom nie sú vždy najviac požehnané „najväčšie“ či najviditeľnejšie osobnosti v cirkvi. Prednosť úzkeho vzťahu s Ježišom a plnosť jeho požehnania prežívajú tí, ktorí sú mu najviac oddaní a najviac mu slúžia.