Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, posmieval sa mu, dal ho obliecť do honosného odevu a poslal ho späť k Pilátovi. V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili; predtým totiž žili v nepriateľstve.

Lukáš 23,11.12

Dôvody pre priateľstvo môžu byť rôzne. Poznám ľudí, ktorí sa spriatelili vďaka tomu, že fandili rovnakému klubu. Stretávajú sa nielen na štadióne, ale aj po skončení zápasu, aby spolu oslávili víťazstvo alebo zapili smútok, keď ich tím prehrá.

Pamätám si časy, keď nám vládla jedna strana. Vtedy som mal priateľov, s ktorými nás spájal odpor k ideám komunizmu a socializmu. Keď padla železná opona a s ňou aj spoločný nepriateľ, skončilo sa aj naše „priateľstvo“.

Lukáš píše, že Herodes a Pilát sa nemali radi. Panovalo medzi nimi nepriateľstvo. Všetko sa zmenilo v deň, keď Židia žiadali, aby odsúdili Ježiša. Obaja považovali Ježiša za nevinného a nenašli dôvod pre trest smrti. No obaja podľahli tlaku Židov a v procese s Ježišom uprednostnili priazeň veľkňazov a starších pred spravodlivosťou.

Čítame, že Herodes a Pilát sa „spriatelili“. Obaja mali k odsúdenému Ježišovi rovnaký vzťah. K spaseniu im to však nepomohlo, pretože ho odmietli prijať ako Mesiáša, ktorý im mohol odpustiť hriechy a udeliť občianstvo vo svojom nebeskom kráľovstve.

Niečo podobné sa môže stať aj nám. Môžeme chodiť do kostola, mať v cirkvi veľa priateľov a dokonca kázať o Ježišovi. Ak to všetko nebude založené na našom osobnom priateľstve s Ježišom, nebude nám to nič platné, rovnako ako Herodesovi a Pilátovi. Nebola by to škoda?