Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé k Olivovému vrchu, vtedy Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko. Odviažte ich a priveďte mi ich! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: Pán ich potrebuje. A hneď ich pošle. To sa stalo, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: Povedzte dcére Sion: Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý, ktorý jazdí na oslici a na oslíkovi, mláďati ťažného zvieraťa. Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš prikázal. Priviedli oslicu aj oslíka, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľký zástup prestieral na cestu svoje plášte, iní odsekávali ratolesti zo stromov a prestierali ich na cestu. A zástupy, čo šli pred ním i za ním, volali: HosannaSynovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosannana výsostiach! Keď Ježiš vošiel do Jeruzalema, v celom meste nastal rozruch. Pýtali sa: Kto je to? A zástupy im odpovedali: To je prorok Ježiš, ten z galilejského Nazareta. Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, čo predávali a kupovali v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly, predavačom holubov lavice a povedal im: Je napísané: Môj dom sa bude volať domom modlitby. Ale vy z neho robíte pelech lotrov. V chráme k nemu prišli slepí a chromí. A on ich uzdravoval. Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, i deti, ktoré volali v chráme: Hosanna Synovi Dávidovmu!, nahnevali sa a povedali mu: Počuješ, čo hovoria? Ježiš im odpovedal: Pravdaže! Nikdy ste nečítali: Z úst batoliat a dojčeniec pripravil si si chválu? Nato ich opustil, vyšiel von z mesta do Betánie a tam prenocoval. Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. Pri ceste uvidel figovník, prišiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, iba samé lístie. Povedal mu: Nech sa na tebe už nikdy viac neurodí ovocie! A figovník hneď vyschol. Pri pohľade na to sa učeníci čudovali: Ako to, že figovník tak zrazu vyschol?! Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo som urobil s figovníkom, ale ak poviete aj tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora!, stane sa to. A dostanete všetko, o čo budete v modlitbe s vierou prosiť. Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: Akou mocou toto robíš a kto ti dal túto moc? Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam. Ak mi na to odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí? Oni medzi sebou uvažovali: Ak povieme, že z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili? Ale ak povieme, že od ľudí, musíme sa báť zástupu, lebo Jána všetci pokladajú za proroka. Odpovedali teda Ježišovi: Nevieme. Tu im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím. Čo myslíte? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal: Syn môj, choď dnes pracovať do vinice. Ale ten mu odpovedal: Nechce sa mi. Neskôr to však oľutoval a šiel. Prišiel teda k druhému a povedal to isté. Ten síce odpovedal: Idem, pane, ale nešiel. Kto z tých dvoch splnil otcovu vôľu? Povedali: Prvý. Ježiš im odpovedal: Amen, hovorím vám, že colníci a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo Ján k vám prišiel cestou spravodlivosti, no neuverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili. Vy ste to videli, ale ani potom ste neprejavili ľútosť a neuverili ste mu. Počujte iné podobenstvo! Istý hospodár vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali úrodu. Vinohradníci však pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali. Hospodár poslal opäť iných sluhov, viac ako predtým, ale urobili im to isté. Napokon k nim poslal svojho syna, pretože si myslel: Iste budú mať k môjmu synovi úctu. Pri pohľade na syna si však vinohradníci povedali: Toto je dedič! Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše. Chytili ho, vyhodili von z vinice a zabili ho. Keď potom príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom? Povedali mu: Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu. Ježiš im povedal: Nikdy ste nečítali v Písmach: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom . Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach? Preto vám hovorím, že vám bude odňaté Božie kráľovstvo a bude dané národu, ktorý bude prinášať úrodu. Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho padne on, toho rozmliaždi. Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich. Chceli ho chytiť, len sa báli zástupov, lebo ho pokladali za proroka. Mat 21,1-46

Ježiš sa naposledy vybral do Jeruzalema. Vždy, keď toto mesto navštívil, vyvolal rozruch. Prvýkrát ako chlapec, keď svojimi otázkami zneistil skúsených duchovných vodcov. Neskôr, keď z chrámu vyhnal všetkých, ktorí z neho urobili výhodnú živnosť. Ježiš vie, že ho v meste pokoja čaká zatknutie a strašná smrť na kríži. Napriek tomu robí niečo zvláštne.
„Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfagé k Olivovému vrchu, vtedy Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko. Odviažte ich a priveďte mi ich! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: Pán ich potrebuje. A hneď ich pošle. To sa stalo, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka: Povedzte dcére Sion: Hľa, tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý, ktorý jazdí na oslici a na oslíkovi, mláďati ťažného zvieraťa.“ (Mat 21,1-5) Spomína slová proroka Zachariáša: „Utáborím sa pred svojím domom ako hliadka pred tými, čo tiahnu sem a tam a neobsadí ich už utláčateľ. Áno, už teraz hľadím očami. Hlasne plesaj, dcéra Sion, zvučne jasaj, dcéra Jeruzalem. Pozri, tvoj kráľ prichádza k tebe, je spravodlivý a prináša víťazstvo, je pokorný a jazdí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice. Vyničím vozy z Efrajima a kone z Jeruzalema, vytratia sa bojové kuše; bude hlásať pokoj národom, jeho vláda siaha od mora až k moru a od Rieky až do končín zeme.“ (Zach 9,8-10) Čo si asi mysleli učeníci, keď počuli tieto slová? V pamäti ešte mali jeho poslednú výstrahu: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali; a tretieho dňa bude vzkriesený.“ (Mat 20,18.19) Viem si predstaviť, že Ježišovi žiaci museli mať v hlavách riadny zmätok.
Prečo Ježiš robí to, čo zdanlivo odporuje jeho predchádzajúcim vyhláseniam? Ak si pozorne prečítame Zachariášovo proroctvo, pochopíme, prečo chce Ježiš vojsť do Jeruzalema ako kráľ. Prorok nehovorí o kráľovi, ktorý bude vládnuť v obnovenom izraelskom kráľovstve, ale opisuje nastolenie Božieho kráľovstva. Toto kráľovstvo prinesie našej planéte trvalý pokoj, ktorý už nikdy nenaruší žiadne zlo.
Ježiš vníma blížiacu sa smrť. Ako človek má strach z toho, čo ho v nasledujúcich dňoch čaká. Ak by sa dalo, radšej by sa tomu vyhol.
Lenže Ježiš je aj Boh. Svojím vnútorným zrakom vidí budúce nebeské kráľovstvo. Uvedomuje si, že jeho smrť na kríži a následné vzkriesenie je jediná cesta, ktorou sa dá dospieť k tomuto cieľu. Potrebuje nájsť novú silu a odvahu. Nachádza ju v naplnení starého proroctva. Cestou na osliatku myslí na budúcnosť. Vidí rozžiarené tváre spasených, ako si vychutnávajú večný pokoj, ktorý im zaistila jeho obeť. Vie, že k tejto obeti sa práve schyľuje.

Pane, to všetko si podstúpil z lásky ku mne. Chcem Tvoju ponuku využiť.