Dávaš mi poznať cestu života, plnosť radosti v tvojej prítomnosti. Po tvojej pravici je večná blaženosť. Žalmy 16,11

Text, ktorým sa zaoberáme tento týždeň, vyjadruje v základnom obryse obsah zmluvy medzi Bohom a človekom – radosť zo vzájomnej blízkosti. Pojem zmluva v Biblii vyjadruje možnosť života v spoločenstve s Bohom. Dalo by sa povedať, že tento termín opisuje a vymedzuje priestor, v ktorom Boh a človek môžu žiť jeden vedľa druhého. Zásadná prednosť života v priestore zmluvy býva v Starej zmluve vyjadrená tzv. formulou zmluvy: „Budem im Bohom a oni budú mojím ľudom“ (napr. Jer 31,33).
Znie to celkom banálne: On je so mnou a ja s ním. Ale povedzte. Keď ste už okúsili život v Božej prítomnosti, dokážete si predstaviť, že by Pán Boh túto možnosť zrušil? V knihe proroka Zachariáša sa tak stane – prorok na znamenie, že Boh ruší svoju zmluvu s národmi, láme jednu zo svojich palíc s názvom Priazeň (Zach 11,10).
A tak znovu premýšľam nad tým, nakoľko si cením možnosť žiť v Božej prítomnosti. Akú odmenu by som dnes vymeral Bohu za túto ponuku? Nebolo by to, ako v knihe Zachariáš, 30 strieborných , čo bývala pokuta za zmrzačenie otroka? (pozri Zach 11,12–13; Mt 27,3) Neurazil by sa Hospodin nad mierou mojej vďačnosti? Niektoré veci si vážime, až keď o ne prídeme. Prial by som si, aby to neplatilo o možnosti života v priestore zmluvy.

Martin Lindtner