Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho.

Mat 16,25

Kristus objasnil učeníkom svoju budúcnosť príkladmi z prírody. Skutočný výsledok jeho poslania prinesie len jeho smrť. „Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ (Ján 12,24) Ak zrno padne do zeme a odumrie, vyklíči a prinesie úžitok. Podobne aj Kristova smrť mala priniesť ovocie pre Božie kráľovstvo. Podľa zákona prírody mal byť výsledkom Kristovej smrti život.

Kto chce v Kristovom diele prinášať ovocie, musí najprv odumrieť. Svoj život musí obetovať potrebám sveta. Samoľúbe a sebecké záujmy musia ustúpiť. Zákon sebaobetovania je zákon sebazáchovy. Hospodár si zachová obilie, keď ho zaseje do zeme. Podobne je to aj s ľudským životom. Dávať znamená žiť. Len život obetovaný službe Bohu a ľuďom je život skutočne zachovaný. Kto svoj život obetuje pre Kristovo dielo, zachová si ho pre život večný.

Sebecky prežitý život je ako zjedené zrno. Stráca sa bez úžitku. Človek môže sebecky hromadiť, môže sebecky žiť, rozmýšľať i plánovať, ale jeho život sa skončí a nemá nič. Zákon sebectva je zákon sebazničenia. (TV 434.435; DA 622.623)

Otče, sme veľmi sebeckí. Zmiluj sa nad nami, prosím.