Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: „Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.“

Lukáš 17,10

Ako sa cítite, keď sa vám niečo podarí? Na mojom prvom pracovisku som dostal úlohu, ktorú sa nikomu predo mnou nepodarilo splniť. Ja som to zvládol. Hrdo som to oznámil šéfovi a čakal pochvalu. Asi to vycítil, lebo ma hneď zahriakol: „No, čo sa tak naparuješ. Nič mimoriadne sa nestalo. Splnil si svoju úlohu, tak sa môžeš pustiť do ďalšej!“

Farizeji pochádzali z bohatých rodín. Nikdy nemuseli riešiť problém, ako sa uživiť. Mohli sa naplno venovať vzornému životu podľa „Mojžiša a prorokov“. Keď prišiel Ježiš – a všetko svedčilo o tom, že by mohol byť očakávaný Mesiáš –, domnievali sa, že ich pochváli a bude ich dávať všetkým za vzor.

Možno čakali, že si niektorých z nich vyberie za svojich učeníkov a spolupracovníkov. Ale Ježiš neurobil ani jedno, ani druhé. Sklamal ich. Vybral si rybárov, výbercov daní a ďalších ľudí zo spodiny spoločnosti.

Ježiš si všimol, že učeníci rozmýšľajú podobne. Keď sa im niečo podarilo, očakávali pochvalu. Preto im pripomína, ako sa majú zachovať, keď sa im podarí splniť úlohu, ktorú dostali. Urobili len to, čo bolo ich povinnosťou. Mohli si však byť istí, že Boh to vie a jedného dňa ich spravodlivo odmení.

Som len Boží služobník. Ak sa mi podarí splniť svoju úlohu, nemám sa vyvyšovať a očakávať, že ma môj Pán vychváli do neba. Urobím lepšie, ak sa čím skôr sústredím na ďalšiu úlohu, ktorú treba splniť.