A kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Pre toho, kto by zviedol na hriech jedného z týchto malých, čo veria vo mňa, by bolo lepšie, keby mu zavesili na krk mlynský kameň a potopili ho do morských hlbín. Varujte sa, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca v nebesiach. Evanjelium podľa Matúša 18,5-10

Z tohto textu je zrejmé jedno: Bohu záleží na slabých, či už na mladých a nevinných („dieťa“ z verša 5), alebo na nových a zápasiacich členoch nášho spoločenstva („malí“ a „maličkí“ vo verši 6 a 10).
Vo verši 5 nachádzame zasľúbenie pre tých, ktorí sú ochotní „prijať“ aj nepatrné dieťa. Vo verši 6 Ježiš mení tón a prechádza od zasľúbenia k varovaniu. Adresuje ho tým, kvôli ktorým sa „nedôležití“ (teda „maličkí“) veriaci na svojej kresťanskej ceste potknú.
Posolstvo tejto časti znie: Je lepšie mať na krku mlynský kameň a utopiť sa, než zviesť slabého kresťana na scestie.
Varovanie je jasné. Je ľahké vychvaľovať hosťujúceho rečníka, a pritom zabudnúť pozdraviť človeka budiaceho dojem, že si ani nemôže dovoliť prísť na bohoslužbu slušne oblečený.
Iste poznáte príbehy o diakonoch, ktorých tvrdé slová odradili návštevníkov, lebo tí sa podľa nich nehodili do zhromaždenia; alebo o „svätých“ ženách, ktoré neváhali skritizovať nedávno pokrsteného brata alebo sestru za niečo, čo podľa ich názoru do spoločenstva nepatrí; či o verných členoch cirkvi, ktorým je tŕňom v oku dospievajúca mládež, pretože sa nespráva tak, ako by mala…
Nie div, že mnohí z cirkvi odídu a už sa nikdy nevrátia. Ale „ich anjeli“ (Mat 18,10) s nimi pracujú. A my by sme mali tiež.
Dnes je deň, keď by sme sa mali zrieknuť náboženskej nadradenosti a venovať pozornosť Ježišovým slovám. Mali by sme začať preukazovať lásku týmto „maličkým“, ktorí sa nachádzajú v každej pospolitosti veriacich a sú Bohom milovaní. Boh chce zmeniť naše srdce aj charakter. Chce, aby sme šírili a podporovali dobro všade tam, kde sme.