Hospodin videl, že ľudská zloba na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ľudského srdca je ustavične naklonené len k zlu. Hospodin oľutoval, že utvoril človeka na zemi a cítil v srdci bolesť. Hospodin povedal: Človeka, ktorého som stvoril, vyhubím z povrchu zeme; počnúc človekom až po dobytok, plazy a nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich utvoril. Ale Noach našiel u Hospodina milosť. Prvá kniha Mojžišova 6,5-8

Vážim si ľudí, ktorí opravujú staré veci. Majú radosť, keď niečomu ošarpanému a starému vracajú pôvodnú príťažlivosť a funkčnosť. Bez ich zásahu by to skončilo niekde na skládke.
V Prvej knihe Mojžišovej čítame, že náš svet upadal stále hlbšie do priepasti hriechu. Trvalo to asi pätnásť storočí, kým sa zlo rozmohlo do tej miery, že bez Stvoriteľovho zásahu by sa ľudia navzájom vyvraždili.
Boh stojí pred rozhodnutím: Opraviť svet alebo stvoriť nový? Nebola to ľahká voľba. I keď stačilo „lusknúť prstami“ a staré by bolo nahradené novým, Boh to nemohol spraviť, lebo má vzťah k všetkému, čo stvorí. Napriek tomu, že sme mu spôsobili veľa bolesti, nevzdáva to a dáva nám novú šancu. Rozhodol sa, že našu zem dôkladne „očistí“ – a tým čistiacim prostriedkom nebolo nič iné ako voda.
Dôležitý bol aj niekto, bez koho by sa Stvoriteľov plán nemohol uskutočniť – človek, ktorý „našiel milosť u Hospodina“. Stvoriteľ poznal, že Noach so svojou rodinou pomôže ľudstvu prežiť. Preto využíva jeho ochotu načúvať Bohu a poslúchať ho.

Bože, aj dnes ponúkaš mne a mojej rodine svoju milosť. Nauč ma načúvať Ti a poslúchať Ťa. Ďakujem!