Nevyslovíš meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo, lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto nadarmo vysloví meno Hospodina, svojho Boha! Druhá kniha Mojžišova 20,7

Počuli ste už o tom, že niekoho meno bolo zneužité alebo ste to zažili na vlastnej koži? Ak takú skúsenosť máte, viete, aké nepríjemné pocity také konanie vyvoláva.
V treťom paragrafe Desatora Boh varuje každého, kto sa rozhodne zneužiť jeho meno napríklad tým, že sa bude oháňať svojou vierou, aby jednoduchšie oklamal dôverčivých ľudí.
Našli by sme množstvo spôsobov, ako sa dá zneužiť Božie meno. Ide však o to, že ten, kto sa rozhodne niečo také urobiť, musí počítať s trestom, ktorý nad ním samotný Stvoriteľ vynesie. Vzhľadom na to, s akým prísnym dodržiavaním zákonov sa stretávame v starozmluvnej dobe, nechcel by som byť človekom, ktorého sa tento paragraf týka.
Iné preklady Biblie varujú aj pred tým, aby sme „Božie meno nebrali nadarmo“. Podľa nich Boh potrestá i zbytočné vyslovovanie jeho mena, napríklad keď ho ľudia vyslovujú bežne ako citoslovce, keď sú zaskočení, prekvapení alebo sa zľaknú.
Ďalší ľudia Božie meno zbytočne opakujú počas svojej modlitby. Boh nás však v Desatore uisťuje, že má vycibrený sluch. Stačí, keď ho vo svojej modlitbe oslovíme hneď na začiatku. Na rozdiel od nás ľudí nám Boh venuje sústredenú pozornosť, lebo počuje každé naše slovo – dobré i zlé.

Hospodin, ďakujem Ti, že keď treba, môžem vysloviť Tvoje meno. Chráň ma pred jeho zneužívaním i zbytočným vyslovovaním.