Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta, k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávidovho. Meno panny bolo Mária. Keď vošiel k nej, povedal: Raduj sa, milosti plná! Pán s tebou. Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo tento pozdrav znamená. Anjel pokračoval: Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Evanjelium podľa Lukáša 1,26-30

Rozmýšľali ste niekedy o Márii? Bolo to dievča vo veku asi 14 – 15 rokov, ktoré bolo zasnúbené staršiemu mužovi, ako to bolo vtedy zvykom.
To by ešte nebolo také zlé. Jedného dňa sa však v jej izbe zjavil anjel a povedal jej, že otehotnie. Skúste si predstaviť seba na jej mieste. Prinajmenšom to sotva dokáže niekomu vysvetliť. Žena predsa nemôže ukryť zväčšujúce sa bruško. A potom tu bude dieťatko. Čo si pomyslí Jozef?
Nie div, že Mária zostala zarazená. Vy by ste boli tiež.
Ak však chceme danú situáciu lepšie pochopiť, musíme sa v duchu preniesť do prvého storočia. Moderná promiskuitná spoločnosť otupila našu vnímavosť voči tejto veci. V dobe, keď v Spojených štátoch otehotnie každý rok 1 milión dospievajúcich dievčat mimo manželstva, možno nechápeme v plnom rozsahu Máriine ťažkosti. (V Slovenskej republike dosahuje podiel detí narodených mimo manželského zväzku dokonca 40 percent, čo znamená, že takmer polovica detí sa rodí nezosobášeným párom.) Ibaže mať takýto „problém“ v dnešnom veľkomeste je niečo iné, než to bolo v židovskej dedine v 1. storočí. Novinka, s ktorou anjel prišiel, musela Máriu veľmi znepokojiť. Podľa židovských zákonov bola zasnúbená žena, ktorá otehotnela, vnímaná ako cudzoložnica – a ako taká mala byť odsúdená na smrť ukameňovaním.
Pri čítaní tohto príbehu myslime na to, že ho prežívali rovnakí ľudia, ako ste vy alebo ja. Boli to ľudia, ktorí žili v spoločnosti, kde sa klebety roznášali rovnako rýchlo a kde fungovala podobná sociálna dynamika, ako dnes u nás. Po tom, čo Ježiš opustil nebo a zostúpil na zem, dostal sa do šlamastiky, ktorú nazývame spoločnosť.
Keď premýšľam o Márii, predstavujem si v jej situácii vlastné dcéry – a moje srdce sa chveje.
Nie div, že sa Mária bála. Ale Boh, ktorý pozná každého z nás, poznal aj ju. Poslal anjela, aby ju upokojil. Povedal jej, aby sa nebála, pretože „našla milosť u Boha“.
Vidím v tom poučenie aj pre seba. Pri každodennom tlaku rôznych povinností a úloh strácam zo zreteľa celkový kontext. Jednoducho sa nechávam odradiť. Boh však vidí celok. Vie o tom, že niekedy bývam zahrnutý milosťou, aj keď to jediné, čo v tej chvíli vnímam, je strach a beznádej.

Pane, daj mi oči viery, aby som skutočne videl.