Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie. Lukáš 21,28

Niekedy v nás udalosti doby konca vyvolávajú strach, úzkosť, napätie. Neraz si povieme: „Ako dobre, že Kristus ešte neprišiel.“ Alebo: „Nech ešte počká pár mesiacov, rokov.“
Lenže tieto pocity nie sú dôvodom, kvôli ktorým nám Boh poukazuje na udalosti vôkol nás. Tie majú byť znameniami nádeje, skorého príchodu, blížiaceho sa spasenia. Prečo však pre nás nimi nie sú?
Dôvodov je nespočítateľne veľa. Náš pohľad je upriamený na naše hriechy, na ktoré by už i Boh sám rád zabudol, no my si ich stále pripomíname. Vo svojich skúsenostiach hovoríme viac o kalužiach, v ktorých sme plávali, ako o záchrancovi, ktorý nás z nich vytiahol. Náš pohľad je upriamený na našich blízkych. O ich spasenie sa trasieme viac ako pred Božím majestátom. Máme obavy z bolesti, skúšok, ktoré prídu v závere dejín.
A tak utápajúc sa vo svojej hriešnosti a pochybách chodíme so sklonenou hlavou a ovisnutými plecami. A možno stačí tak málo. Jednoducho uveriť, že v deň, keď som prijal Krista, On ma ospravedlnil, že moji blízki sú v jeho rukách a skúšky prídu len v tej miere, v akej ich budem schopný zniesť. A potom pôjdem vzpriamený so zdvihnutou hlavou v ústrety svojmu vykúpeniu.

Pane, si ku mne bližšie viac ako kedykoľvek v dejinách. Pridaj mi viery vo vykúpenie, ktoré si zasľúbil, aby Ťa moje oči vyzerali s nádejou hľadiac vpred.

Michal Fulier