Tu prišli k nemu Jánovi učeníci a povedali mu: My a farizeji sa často postíme. Prečo sa tvoji učeníci nepostia? Ježiš odpovedal: Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích? Príde však čas, keď im vezmú ženícha a až potom sa budú postiť. Nikto predsa neprišíva záplatu z novej látky na staré šaty. Veď taká výplň natrhne šaty a diera sa len zväčší. Ani nové víno nenalievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhajú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Nové víno však vlievajú do nových mechov a zachová sa oboje. Mat 9,14-17

Keď som sa učil za strojného zámočníka, naše učilište navštívili dvaja lekári, ktorí mali prednášku o škodlivosti fajčenia. Počas prvej hodiny nám premietli film, ktorý hovoril o tom, že cigaretový dym škodí našim pľúcam, cievam i celkovo zdraviu. Potom vyhlásili desaťminútovú prestávku a šli si na chodbu zapáliť. Keď sa prestávka skončila, pokračovali vo svojej prednáške. Nikto ich už nepočúval.
Viete, ktoré správy sa šíria najrýchlejšie? Klebety. Tie nepotrebujú rádio, televíziu ani internet. Šíria sa ako chrípková epidémia. Preto sa nedivme, že zvesť o Ježišovej návšteve u Matúša sa dostala až do uší učeníkom Jána Krstiteľa: „Tu prišli k nemu Jánovi učeníci a povedali mu: My a farizeji sa často postíme. Prečo sa tvoji učeníci nepostia? Ježiš odpovedal: Či môžu svadobníci smútiť, kým je s nimi ženích? Príde však čas, keď im vezmú ženícha a až potom sa budú postiť.“ (Mat 9,14.15) Na začiatku svojich prebudeneckých kázaní Ježiš kázal na jedinú tému. Bola stručná a výstižná. „Odvtedy začal Ježiš kázať: Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Mat 4,17) V tom sa zhodoval s Jánom Krstiteľom, ktorého učeníci teraz prišli za ním. Obidvaja vyzývali na pokánie. Zatiaľ čo Ján býval na púšti a živil sa medom divokých včiel a kobylkami, Ježiš šiel so svojimi učeníkmi na hostinu k colníkovi.
„Ako môže Ježiš vyzývať ľudí na pokánie, a pritom sám navštevovať hostiny? Pokánie je predsa vážna a smutná činnosť. Prísny pôst a modlitby. Jedlo a smiech k nemu nepatria.“ Takto nejako uvažovali učeníci Jána Krstiteľa. Preto sa obrátili na Ježiša a čakali vysvetlenie, ktoré by ich upokojilo.
Ježiš vo svojej odpovedi hovorí o svadbe a ženíchovi. Je predsa normálne, že na svadbe jeme a sme veselí. Radujeme sa z toho, že dvaja ľudia našli vzájomnú lásku… Pôst a smútok prežívame vtedy, keď nás stihne nešťastie, choroba alebo strata blízkeho človeka. Pokiaľ nie je na pôst dôvod, stráca svoj význam. Nielenže nám nepomôže, ale môže nám dokonca uškodiť.
Keď Pavol rieši problém jedenia mäsa obetovaného modlám, hovorí: „Kto však má pochybnosti, keď niečo je, je odsúdený, lebo to nekoná z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech.“ (Rim 14,23) Ak sa postím len preto, že to vyžadujú druhí, a pritom necítim vnútornú potrebu, môžem tým uškodiť svojej viere. Začnem veriť, že Boh chce, aby som robil veci, ktorých zmysel mi uniká.
Ježiš učí, že ak je dôvod, máme hodovať a radovať sa zo života a dobra, ktoré berieme z Božích rúk. Keď prídu problémy, ktorým nerozumieme, odpoveď na naše otázky máme hľadať v pôste. Práve v čase smútku má pôst zmysel a môže splniť svoj účel.

Pane, uč ma radovať sa s radujúcimi a plakať s plačúcimi. Tak to predsa robíš Ty. Ďakujem, že máš riešenie na každú situáciu v mojom živote. Pomôž mi využívať požehnanie, ktorým sa stáva pôst, keď ho prežívam správnym spôsobom v správnom čase.