Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Evanjelium podľa Matúša 16,25.26

Nad textami z Matúšovho evanjelia 16,13-26 sme strávili pomerne veľa času. Rozmýšľame o nich už desať dní. Má to však svoj dôvod – v príbehu evanjelií predstavujú určitý zvrat. Predtým sme hovorili o tom, kto je Ježiš. Teraz sa dôraz presúva na to, čo znamená byť Mesiášom.
Priamo uprostred stoja dva kríže – Kristov a môj. Učenie o dvoch krížoch obsahuje podstatu kresťanstva – v zmysle mesiášstva i učeníctva.
Aby som porozumel Ježišovmu učeniu o mojom kríži, je potrebné pamätať na jedno – hriech vo svojom najzákladnejšom zmysle znamená, že centrom môjho života som ja a moja vôľa, nie Boh a jeho vôľa. Hriech je vzbura proti Bohu. To znamená, že som sa rozhodol byť vo svojom živote sám sebe pánom – povedať „nie“ Bohu a „áno“ sebe.
Práve tento na seba zameraný životný princíp, ktorý je pre ľudské bytosti taký prirodzený, musí zomrieť. Dietrich Bonhoeffer presne vystihol, čo znamená byť kresťanom. Napísal: „Keď Kristus volá človeka, vyzýva ho, aby bol ochotný zomrieť.“
Ježiš poukázal na tento základný ľudský problém výrokom: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom.“ (Mat 6,24) Z toho vyplýva otázka: Komu dám trón svojho života? Sebe alebo Bohu? Nemôžem slúžiť obom naraz. Keď sa postavíme zoči-voči Ježišovým požiadavkám, musíme buď Ježiša ukrižovať, alebo sa naopak musíme nechať ním ukrižovať. Stredná cesta neexistuje.
Práve v tomto kontexte dávajú zmysel slová o záchrane a strate života alebo o strate a nájdení života. Každý z nás si potrebuje položiť zásadnú otázku: Akú mám cenu? Za čo by som bol ochotný predať svoj život? Za popularitu? Prestíž? Lásku? Zábavu? Alebo za niečo iné? V každom okamihu stojím pred rozhodnutím, ktorému sa nemôžem vyhnúť. Vždy sa rozhodujem medzi Ježišom a niečím.