Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma! Evanjelium podľa Marka 8,34
Druhým náročným slovom v Ježišovom opise učeníctva je „kríž“. Nevítanou novinkou pre Petra a ďalších učeníkov (vrátane nás) je, že Ježišov kríž nie je jediný kríž. Ježiš hovorí, že každý z jeho nasledovníkov bude mať aj svoj vlastný kríž.
Aby sme pochopili výrok, že každý musí vziať na seba svoj kríž, je potrebné, aby sme sa vžili do úlohy prvých učeníkov. Obraz kríža alebo ukrižovania v nás, ľuďoch žijúcich v 21. storočí, nevyvoláva žiadne predstavy. „Ukrižovanie“ je pre nás pojem, ktorý takmer stratil svoj význam. V Ježišovej dobe to bolo inak. Učeníci dobre vedeli, že kto nesie svoj kríž, ide cestou, ktorá nevedia nikam inam než na popravisko.
Práve v súvislosti s tým sú použité slová „zaprieť“ a „kríž“. Kríž, ako koncept zapierania samého seba, je dnes v kresťanských kruhoch často bagatelizovaný. Pre niekoho to znamená len to, že nosí na krku krížik. Pre iných to znamená vyrovnať sa s niektorými životnými nepríjemnosťami či ťažkosťami, napríklad s ufrflanou manželkou alebo s otravným manželom, či dokonca s nejakým telesným hendikepom.
Ježiš však nemá na mysli žiadnu takúto karikatúru nesenia kríža. Hovorí o kríži ako nástroji popravy – pre väčšinu poslucháčov ani nie tak v zmysle telesnom, ale skôr v zmysle ukrižovania samého seba, ukrižovania pozornosti upriamenej na seba a zapretia vlastného ja. Ellen Whiteová píše: „Boj proti vlastnému ja je zo všetkých najťažší. Zrieknuť sa vlastného ja a bezvýhradne sa podriadiť Božej vôli si vyžaduje určitý zápas…“ (CK 30; SC 43) James Denney zdôrazňuje: „Hriech sa rodí prirodzene, ale prirodzenou smrťou určite neumiera. V každom jednom prípade musí byť odsúdený na smrť.“ Človek môže odsúdiť hriech na smrť iba pod vplyvom pôsobenia Ducha Svätého. Ježiš i Pavol to opakovane nazývajú „ukrižovanie“.
Pavol sa k tejto téme vyjadruje najmä v 6. kapitole Listu Rimanom. Hovorí, že stať sa kresťanom znamená ukrižovať svoje „staré ja“ (verš 6) a byť vzkriesený k novému spôsobu života, ktorého stredobodom je Ježiš a plnenie jeho vôle. To je smrť, ktorá je nesporne obsiahnutá v Ježišovom príkaze zaprieť samého seba a niesť svoj kríž. Pavol ukazuje na to, že krst ponorením je dokonalým symbolom duchovnej smrti a vzkriesenia k novému životu, v ktorého strede sa nachádza Pán Boh. (verše 1-11)
