Tí prišli a naplnili oba člny tak, že sa až ponárali… Keď člny prirazili k brehu, zanechali všetko a šli za ním.

Lukáš 5,7.11

V príbehu, ktorý sa odohral na brehu Genezaretského jazera, nastal dramatický zlom. Ešte pred chvíľou sa rybári tešili z veľkého úlovku. Predstavovali si, koľko peňazí zarobia. Možno už rozmýšľali, čo s takým zárobkom urobia.

Keď prišli na breh a Peter sa pozrel Ježišovi do očí, zrazu si uvedomil, že pred ním stojí Mesiáš. Zabudol na loďku s množstvom rýb, padol pred Ježišom na kolená a vyznal svoju hriešnosť.

Pri čítaní týchto riadkov som si často kládol otázku, prečo títo rybári opustili svoje lode a nasledovali Ježiša. Bola to z ich strany vypočítavosť? Možno si mysleli: „Ak je to Mesiáš, tak keď sa stane kráľom, určite nezabudne na tých, ktorí ho podporovali hneď na začiatku jeho politickej kariéry!“ A možno si mysleli, že ich naučí, ako cez deň rozpoznať, kde je veľa rýb.

Text nám nedáva odpoveď na túto otázku. Vlastne to ani nie je dôležité. Podstatné je, že toto stretnutie s Mesiášom naštartovalo v ich živote novú etapu, ktorá postupne zmenila ich priority.

To isté robí Ježiš aj v mojom živote. Postupne mení poradie mojich hodnôt. Nerobí to len v mojom živote. Poznám mnohých kresťanov, ktorí sa vzdali skvelej kariéry len preto, že odmietli konať v rozpore so svojím svedomím a zásadami viery.

Na konci života si mnohí uvedomia, koľko času premárnili honbou za bohatstvom. Ježiš ma na to upozorňuje už teraz. Ponúka mi vzťah, ktorý sa neskončí ani mojou smrťou. Bude trvať večne.