Syn môj, neodvrhuj Hospodinovu výchovu a nezarmucuj sa pre jeho karhanie, lebo Hospodin karhá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorého má rád. Príslovia 3,11.12

Pri našom úsilí o nápravu zla si musíme dávať pozor na zlozvyk vyhľadávať chyby a karhať. Ustavičné karhanie pôsobí zmätok, a nie nápravu. Často je u tých najvnímavejších myslí atmosféra necitlivej kritickosti osudná pre ich úsilie. V dychu mrazivého vetra nerozkvitol ešte ani jeden kvet.
Dieťa, ktoré často karhajú za nejakú chybu, začne na ňu pozerať ako na nejakú svojráznosť, proti čomu je márne bojovať. Vedie to k znechuteniu a beznádeji, ktoré sa často skrývajú pod zdanlivou ľahostajnosťou alebo vystatovačnosťou.
Pokarhanie napĺňa svoj pravý zmysel vtedy, keď si previnilec uvedomí svoju chybu a chce ju napraviť. Keď sa to dosiahlo, usmernite ho k zdroju odpustenia a moci. Usilujte sa zachovať jeho sebaúctu a povzbudiť jeho odhodlanie a nádej.
Táto práca je zo všetkých, ktoré boli ľuďom zverené, najdôležitejšia, najkrajšia a najťažšia. Vyžaduje si neobyčajnú taktnosť a vnímavosť, poznanie ľudskej prirodzenosti, božskú vieru a trpezlivosť, ochotu pracovať, bdieť a čakať. (Ed 291.292; VYCH 249.250)

Pane Ježišu, vieme, že povzbudiť a pochváliť je rovnako nutné ako pokarhať a napomenúť. Pomôž, nech na to nezabúdame.