Keď sa dopočula o Ježišovi, pretisla sa zástupom a odzadu sa dotkla jeho odevu, lebo si povedala: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená! Evanjelium podľa Marka 5,31

Keď trpiaca žena vystrela ruku, aby sa ho dotkla vo viere, že bude uzdravená, pocítila liečivú moc. Tak je to aj vo veciach duchovných. Hovoriť o náboženstve len príležitostne, modliť sa bez vnútornej túžby a živej viery nemá cenu. Formálna viera v Krista, ktorá ho uznáva len za Spasiteľa sveta, človeka nikdy neuzdraví. Spasiteľná viera nie je len nejaký rozumový súhlas s pravdou. Kto chce všetko poznať skôr, než sa rozhodne veriť, nemôže prijať Božie požehnanie. Nestačí veriť, čo o Kristovi počujeme, musíme veriť v neho. Pomôcť nám môže len viera, ktorá sa ho pridŕža ako osobného Spasiteľa a privlastňuje si jeho zásluhy. Mnohí zamieňajú vieru za názor. Spásna viera je zmluva, pri ktorej tí, čo prijímajú Krista, zmluvne pristupujú do spoločenstva s Bohom. Pravá viera znamená život. Živá viera znamená rozmach duchovnej sily, neochvejnú dôveru, ktorou sa človek stáva víťazom… (DA 347.348; TV 237.238)

Pane Bože, rozmýšľam, aká je moja viera. Formálna? Mŕtva? Príležitostná? Rozumová? Živá? Aká? To ukáže život…