Otvoril si prameň i potok, vysušil si mohutné riečne riavy. Tvoj je deň, tvoja je i noc, určil si miesto nebeským svetlám i slnku. Ty si určil všetky hranice zeme, leto i zimu si ty stanovil. (Žalm 74,15-17)

Boh, v ktorého verím a ktorého uctievam, je dokonalý dizajnér aj konštruktér. Nastavil kolobeh vody v prírode, dĺžku dňa a noci a všetky ostatné zákonitosti tak, aby bolo všetko v dokonalom súlade. Striedanie ročných období je otázka života a smrti. Od neho je závislá rovnováha v prírode, symbióza života rastlín, hmyzu, živočíchov, sťahovanie vtáctva, cykly rastu a dozrievania plodín a ovocia… Všetko je navzájom tak dokonale prepojené, že každý zásah do tohto systému má rozsiahle dôsledky.
Premýšľa vôbec niekto o tom, ako je to všetko možné? To predsa nemôže byť dielom všadeprítomnej náhody ani „všemocnej matky prírody“. Tak dokonale by sme to nedokázali nastaviť ani my, ak by sme chceli a hlavne vedeli. Pritom, keď niekto objaví a pomenuje aspoň malú zákonitosť, hneď mu udeľujeme Nobelovu cenu.
Jediné, čo dokážeme, je našou necitlivou činnosťou tento dokonalý systém narušiť a nabúrať. V poslednom čase máme pocit, ako keby sa príroda zbláznila. Na Vianoce je teplo, v marci treskúce mrazy, potom sucho striedané tropickými búrkami, ktoré všetko ničia. Všade sa hovorí o emisiách a globálnom otepľovaní, no ako ľudstvo nie sme ochotní urobiť žiadne konkrétne kroky na zlepšenie. Veď kto by bol ochotný zrieknuť sa svojho auta, chladničky, počítača, mobilu alebo lacného tovaru zo supermarketov?
Do toho všetkého zaznievajú slová piesne, ktorej autor vyznáva svojmu Bohu: „Ty si určil všetky hranice zeme, leto i zimu si ty stanovil.“

Bože, náš Stvoriteľ, vidíš, ako sa svojimi silami snažíme vytvoriť raj na zemi. Vidíš aj to, že pritom robíme viac škody ako úžitku. Uč nás žiť v súlade so zákonmi, ktoré si vložil nielen do nás, ale aj do celej prírody.

Stanislav Bielik