Dávidov žalm. Hospodin, kto smie byť hosťom v tvojom stane? Kto môže bývať na tvojom svätom vrchu? Ten, kto žije bezúhonne, kto koná spravodlivo, kto zo srdca pravdu hovorí. Žalmy 15,1-2

Veľakrát sa cítime bezúhonní – nikoho sme neokradli, nezabili, žijeme usporiadane, nemáme dlhy… Sme takí spravodliví, bezhriešni, dokonalí, že si v podstate nezaslúžime nič iné, než aby nás Boh vzal do neba, najlepšie ako Enocha.
Avšak je to naozaj tak? Možnože vo svojom vnútri cítime túžbu po svätom živote, radi by sme žili tak, aby sme sa mohli postaviť pred Boží súd so cťou, ale naše vnútorné ja nás často prekvapí – zlá pohnútka na dobrý čin, myšlienka, za ktorú sa hanbíme. Naša bezúhonnosť utrpí.
Pred Bohom je naša bezúhonnosť, naša spravodlivosť ako špinavý odev na svadobnej hostine. Ešteže nám Ježiš ponúka svoj odev, svoju bezúhonnosť, svoju spravodlivosť. Nezostáva, než z celého srdca ďakovať a vďačne oslavovať nášho záchrancu.

Bože, ďakujem Ti, že mi ponúkaš svoju bezúhonnosť, svoju spravodlivosť. Aj keď sa snažím zo všetkých síl, nie som dokonalá, a preto s radosťou prijímam odev Tvojej spravodlivosti.

Bohumila Fürstová