Počujte iné podobenstvo! Istý hospodár vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali úrodu. Vinohradníci však pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali. Hospodár poslal opäť iných sluhov, viac ako predtým, ale urobili im to isté. Napokon k nim poslal svojho syna, pretože si myslel: Iste budú mať k môjmu synovi úctu. Pri pohľade na syna si však vinohradníci povedali: Toto je dedič! Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše. Chytili ho, vyhodili von z vinice a zabili ho. Keď potom príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom? Povedali mu: Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu. Mat 21,33-41

Rozhovor Ježiša so staršími pokračuje. Na začiatku sa ho pýtajú, na akom princípe fungujú jeho zázraky a od koho má moc. Tvária sa, že sa úprimne zaoberajú svojimi pochybnosťami o Kristovom poslaní. Vtedy Ježiš začne rozprávať príbehy, ktoré môžu správne pochopiť len oni. Po príbehu o dvoch synoch, ktorých otec poslal pracovať na pole, povie ďalší príbeh: „Počujte iné podobenstvo! Istý hospodár vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali úrodu. Vinohradníci však pochytali jeho sluhov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali. Hospodár poslal opäť iných sluhov, viac ako predtým, ale urobili im to isté. Napokon k nim poslal svojho syna, pretože si myslel: Iste budú mať k môjmu synovi úctu. Pri pohľade na syna si však vinohradníci povedali: Toto je dedič! Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše. Chytili ho, vyhodili von z vinice a zabili ho. Keď potom príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom? Povedali mu: Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ (Mat 21,33-41) Veľkňazom je jasné, že vinica je Boží ľud – Izrael – a oni sú vinári. Majú viesť národ k životu, ktorý bude priťahovať k Bohu aj ostatné národy. Boh si praje, aby bol Izrael svetlom priťahujúcim všetkých, ktorí túžia po spravodlivosti.
Veľmi pekne to vyjadril Šalamún vo svojej modlitbe pri slávnostnom vysvätení nového jeruzalemského chrámu: „Keby aj cudzinec, ktorý nepatrí k tvojmu izraelskému ľudu, prišiel z ďalekej krajiny pre tvoje meno, pretože cudzinci sa dozvedia o tvojom veľkom mene, o tvojej mocnej ruke a tvojom vystretom ramene, keby teda niekto z nich prišiel a modlil by sa smerom k tomuto domu, ty vo svojom nebeskom sídle vypočuj všetko, o čo bude k tebe cudzinec volať. Nech poznajú všetky národy zeme tvoje meno, uctia si ťa tak ako tvoj ľud Izrael a uvedomia si, že tento dom, ktorý som postavil, nesie tvoje meno.“ (1Kráľ 8,41-43) Lenže vinári – kňazi – zneužívajú svoje postavenie. Správajú sa, akoby im Božia vinica patrila. Boh preto posiela svojich prorokov. Mnohých z nich zabili. Ďalších uväznili. Preto Boh poslal svojho Syna, Ježiša Krista. Ale vinári sa rozhodli zbaviť sa ho. Rozhodli sa zabiť ho.
Ježiš to všetko vie. Svojim nepriateľom dáva najavo, že im vidí do kariet. Veľkňazi a starší svojou odpoveďou odsúdili samých seba. Ich odpoveď je vlastne proroctvom o tom, čo sa stane onedlho po Ježišovom ukrižovaní, vzkriesení a odchode do neba: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“ Pretože vinári sklamali, majiteľ vinice našiel nových nájomcov. Vznikla kresťanská cirkev, ktorá prebrala úlohu po nepoctivých správcoch. História kresťanstva však neponúka veľa priestoru na optimizmus. Zatiaľ sa nám nedarí oveľa lepšie. Prví vinári odmietli aj poslednú šancu na zmenu, ktorú im Ježiš ponúkol pár dní pred tým, ako ho nechali ukrižovať. Budeme múdrejší? Ako zareagujeme na Božie varovanie?

Pane, nechcem byť ako veľkňazi a starší. Ukáž mi, čo mám dnes zmeniť, aby som ostal dobrým správcom, ktorého nakoniec pochváliš.