V duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha, ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najvzácnejšiemu kameňu akoby krištáľovo čistému jaspisu. Zjavenie 21,10.11

Apoštol Ján pokračuje vo svojej „kozmickej výprave“, pričom už videl mnoho zvláštnych vecí. To najdôležitejšie má však pred sebou. Jeho sprievodca mu ukazuje, čo sa počas tisícročnej vlády spasených odohráva v nebi.
Zatiaľ čo zem je pustá ako na počiatku, v nebi je rušno. Na ďalekú cestu sa práve vydáva zvláštne kozmické plavidlo, ktorého cieľom je naša planéta. Tým kozmickým telesom je nádherné mesto, ktoré sa má stať domovom všetkých ľudí, ktorí prijali ponuku večného života.
Na zem pomaly zostupuje nový Jeruzalem, „mesto pokoja“. Teraz mu už nehrozí zničenie Babylončanmi ani Rimanmi. Hriech je navždy porazený. Čoskoro bude vykonaný rozsudok aj nad pôvodcom zla a všetkými bytosťami, ktoré zlo podporovali.
Ján vidí nádherné oslňujúce mesto. Žiari, ako keby bolo celé zo zlata a z drahých kameňov. Je neskutočne krásne a dokonalé. Ján ho nedokáže opísať, chýbajú mu vhodné slová. Vidí materiály, ktoré nepozná, a technológie, ktoré nie je schopný pochopiť. Nezabudne však zaznamenať to najdôležitejšie. Tým, čo tomuto mestu prepožičiava všetok lesk, je Božia sláva.

Bože, snažím sa predstaviť si to nádherné mesto, ale nedarí sa mi. Napriek tomu sa teším. Na to mesto, ale hlavne na Teba.