Jeden z vodcov vyhnancov, ktorí sa vrátili z babylonského zajatia (538 pred n. l.). Zohral významnú rolu pri obnove jeruzalemského chrámu.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Ezdráš 2,1.2.3; Nehemiáš 7,6.7; 12,47; Zachariáš 4,1–10

Po babylonskom zajatí niektorí proroci podporovali obnovu jeruzalemského chrámu. Medzi nich patril aj Zachariáš. Hovorí o úlohe veľkňaza Jošuu (pozri Zachariáš 3), ale najmä o úlohe Zerubbábela. Prorok sa nesústreďuje predovšetkým na Zerubbábelove technické a organizačné schopnosti, ale na jeho pevnú dôveru v Pána. Stojí za to citovať úžasné Zachariášove slová: „To je Hospodinovo slovo Zerubbábelovi: ‚Nie silou ani mocou, ale mojím duchom!‘ znie výrok Hospodina zástupov. ‚Kto si ty, veľký vrch? Pred Zerubbábelom budeš rovinou! On vynesie hlavný kameň za pokriku: Milosť, milosť pre neho!‘ Potom mi zaznelo slovo Hospodina: ‚Zerubbábelove ruky založili tento dom, jeho ruky ho dokončia a spoznáš, že ma k vám poslal Hospodin zástupov.‘“ (Zach 4,6–9)

Pri čítaní kontextu týchto veršov vidíme, že tieto slová sú súčasťou proroctva, ktoré neskôr inšpirovalo Jána pri písaní knihy Zjavenie. Z tohto citátu musíme predovšetkým pochopiť, že Zerubbábel bol vo svojom diele taký úspešný – dokonca viac, ako si myslel – preto, že svoje dielo vnímal ako duchovnú úlohu, ktorej základom bola dôvera v Boha. Platí to pre každého z nás. Dosiahnuť určité veci pre Boha môžeme len vtedy, ak sa nebudeme spoliehať na svoje vlastné sily a schopnosti, ale na pomoc a vedenie Božieho Ducha.

Drahý Bože, pripomeň mi dnes, že môj úspech v živote nezávisí od mojich schopností, ale od vedenia Tvojím Duchom.