Boh povedal: Nech sa vody, ktoré sú pod nebom, nahromadia na jedno miesto a nech sa ukáže pevnina. Tak sa aj stalo… Boh povedal: Nech zem vydá sviežu zeleň, semenné rastliny a ovocné stromy, ktoré rodia na zemi ovocie so semenom svojho druhu. Tak sa aj stalo… Boh videl, že je to dobré. Bol večer a bolo ráno, tretí deň. Prvá kniha Mojžišova 1,9.11.13

Už ste šli niekedy po púšti? Aký to bol pocit? Nadväzujem na to, že podľa Biblie tretieho dňa Stvoriteľ prikryl „suchú“ zem na našej planéte sviežou zeleňou – a za to som vďačný. Musel to byť krásny pohľad. Zem už nebola pustá a prázdna, ba ani temná. Celá sa rozzelenala.
Predstavujem si krásne lúky a háje, lesy a čistinky… Človeku, ktorý má rád prírodu, musia tieto slová z Prvej knihy Mojžišovej znieť ako nebeská hudba.
Boh hľadí na to, čo stvoril tretieho dňa, a konštatuje, že je to dobré. Je spokojný s tým, čo vidí. Odvtedy, čo Stvoriteľ svoje dielo dokončil, prešli tisícky rokov. V mnohom sa na ňom podpísal hriech a zlo, ktoré so sebou priniesla vzbura proti Bohu. Napriek tomu zostáva príroda stále krásna.
Na druhej strane, práve v úvode spomínané púšte sú dôkazom, že to tak nemusí byť stále. Stačí málo a naša jedinečná planéta sa môže zmeniť na pustatinu a púšť.
Hoci teraz v januári nie je veľa zelene, teším sa na leto, keď si zas ľahnem do trávy a budem sa opájať nádherou okolo seba i nad sebou.

Bože, planéta Zem je stále neuveriteľne úchvatná. Aká čistá musela byť, keď si na počiatku dokončil svoje dielo! Neviem si predstaviť krásu, ktorú nám znova chystáš vo svojom kráľovstve!