Sám Pán pokoja nech vám dá pokoj vždy a vo všetkom. Pán nech je s vami všetkými! (2Tes 3,16)

Spomínate si ešte, o čom sme premýšľali 1. januára? Ja o tom, čo mi nový rok prinesie.
A čo vy? Boli to optimistické očakávania? Pokiaľ berieme do úvahy, že žijeme v dobe, ktorá nám neponúka veľa nádeje do budúcnosti. Pred sto rokmi ľudí „strašili“ koncom sveta len adventisti a svedkovia Jehovovi. O strachu z budúcnosti dnes oveľa viac hovoria ekológovia a klimatológovia – a v súčasnosti aj ekonómovia. Rastie počet ľudí, ktorí sa boja, čo im prinesie budúcnosť.
Život ma naučil, že možno deväť z desiatich mojich obáv bolo zbytočných. To, čoho som sa obával, sa väčšinou vôbec nestalo. Vďaka tomu som pochopil, že Ježiš má pravdu, keď nám radí: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.“ (Mat 6,34)
Ježišova rada je geniálne jednoduchá. Má len jednu chybu. Ako to urobiť, aby som si nerobil starosti o zajtrajšok? Ako však zistím, čo je zbytočná obava a o čo by som sa, naopak, starať mal?
Na tieto otázky dáva odpoveď apoštol Pavol, keď nás odkazuje na Ježiša – Pána pokoja, ktorý sa chce o svoj pokoj podeliť aj s nami. Ak chcem do ďalších dní hľadieť s nádejou a mať pritom pokoj v srdci, môžem sa s dôverou obrátiť na Ježiša.
Pavlova rada má logiku. Ak potrebujem kúpiť klince, nepôjdem do pekárne, ale do železiarstva. Ak sa mi pokazí auto, nenechám ho odtiahnuť do hodinárstva alebo k obuvníkovi, ale do autoservisu. Dnes spomínam na Jána Husa. Je príkladom toho, aký silný je pokoj, ktorý ponúka Ježiš. Dal mu odvahu aj silu zachovať si vieru aj na hranici.

Pane Ježišu, moja myseľ aj srdce sú často plné obáv z budúcnosti. Uvedomujem si, že väčšina mojich obáv bola zbytočná. O to viac to cítim, keď si spomeniem, o čom som premýšľal na začiatku roka, a porovnám to s tým, čo vidím dnes. Ďakujem Ti za príklad Jána Husa. Splň, prosím, aj dnes svoj sľub a naplň moje vnútro pokojom.

Vlastimil Fürst