Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von a zdržiaval sa na vrchu, ktorý sa volá Olivový.

Lukáš 21,37

Veľkňazi, farizeji, saduceji a starší robia všetko pre to, aby sa Ježiša čím skôr zbavili. Ježiš to vie. Vie aj to, že sa blíži koniec jeho pozemskej misie. Vie, že jeho učeníci sa ešte stále držia svojich tradičných predstáv o Mesiášovi. Preto od rána do večera učí na chrámovom nádvorí a v noci odchádza na Olivovú horu, aby si oddýchol.

Boli to náročné a vyčerpávajúce dni. Väčšina ľudí by si potom ľahla do postele a celú noc prespala. Ježiš ide na miesto, kde bude sám a kde sa môže nerušene rozprávať so svojím nebeským Otcom.

O Martinovi Lutherovi je známe, že sa každý deň modlil aspoň tri hodiny. Traduje sa, že raz povedal: „Dnes mám veľa práce, preto sa musím veľa modliť!“ V jeho odvahe, venovať toľko času modlitbe, nachádzame odpoveď na otázku, kde našiel energiu na to, čo dokázal.

Ježiš sa často modlil na pustom mieste. Túžil byť sám so svojím nebeským Otcom. Potreboval povzbudenie. Vedel, čo ho čaká. Jeho ľudské telo sa pri tejto predstave chvelo. Preto na modlitbu vyhľadával tiché miesto, aby načerpal energiu a odvahu na to, čo ho čakalo.

Modlitba je úžasný dar, ktorého benefity nedokážeme využiť v maximálnej miere. Stvoriteľ nám ponúka svoj čas – je ochotný počúvať nás a radiť nám. Ak mu dám vo svojom rozvrhu priestor, o nič neprídem. Aj keď mi zostane menej času, vďaka Božiemu požehnaniu stihnem urobiť viac. Kto to nevyskúša, neuverí.