Takto hovorí Hospodin zástupov: Ak je to nemožné v očiach zvyšku tohto ľudu v jeho dňoch, vari to bude nemožné aj v mojich očiach? – znie výrok Hospodina zástupov. (Zach 8,6)

Boh mal v pláne zmeniť údel svojho ľudu, ktorý bol rozptýlený a býval mimo svoju vlasť. Proroci to predpovedali a povzbudzovali Boží ľud, že sa to čoskoro stane. Im to však pripadalo ako niečo neskutočné a nemožné. Boh im kladie otázku: „Je pre mňa nemožné urobiť s tým niečo?“
Prišiel čas, keď som bol povolaný do služby kazateľa. Čakalo ma množstvo byrokracie po úradoch, stretnutí so zamestnávateľom súčasným i s budúcim. Potreboval som často telefonovať, a keďže sme doma telefón nemali (mobily boli len v etape vývoja), nezostávalo mi nič iné, než vybaviť všetko v telefónnej búdke.
Vždy, keď som vybavoval záležitosti týkajúce sa nášho prijatia do kazateľskej práce, telefónny automat sa správal akosi zvláštne (na moju radosť). Keď som do automatu hodil jednu mincu, telefonoval som za túto jednu mincu tak dlho, ako som potreboval. Táto vec sa mi prihodila niekoľkokrát. Trvalo to tak až do chvíle, keď boli všetky podstatné veci vybavené.
Krátko nato som šiel automaticky k búdke a čakal, že si budem môcť takto vybavovať aj svoje súkromné veci. Prepočítal som sa však, lebo jedna minca mi už na telefonáty nestačila.
Vtedy som to pochopil. Boh mi vo svojej dobrote a milosti doprial vybaviť všetky dôležité veci vo vzťahu k zamestnávateľovi a rôznym úradom. Ušetril mi tak naozaj veľa peňazí. No len čo boli všetky podstatné veci vybavené, na moje súkromné hovory nezvýšilo, hoci som si na to už takmer zvykol.

Bože, ďakujem Ti, že pre Teba nič nie je nemožné. Vďaka, že nás vedieš a vychovávaš aj v maličkostiach.

Josef Kubík