Budem ti ďakovať, Pane, medzi ľuďmi, ospevovať ťa medzi národmi, lebo veľké je tvoje milosrdenstvo, až po nebesia, tvoja vernosť až po oblaky. Vyvýš sa, Bože, nad nebesia, tvoja sláva nech je nad celou zemou! (Žalm 57,10-12)

„Ak Boh existuje a má pre mňa plán, čo mám robiť, aby som ho naplnil?“ Vždy, keď dostanem túto otázku a mám na ňu odpovedať, začínam slovami: „Neviem, ale Pán Boh to vie. On dáva správny smer môjmu osobnému životu. Je len na mne, či sa rozhodnem pre Neho, alebo pre svet.“ Obvykle pridám svoju osobnú skúsenosť.
V utorok 13. októbra 1998 o štvrtej hodine poobede sa na operačnej sále zrodil nový život. Lekári a odborníci hovorili o zázraku, že som ešte nažive, pretože pôrod bol komplikovaný, keďže som sa rozhodol prísť na svet o tri mesiace skôr. Moje narodenie vážne ohrozilo život mojej mamy aj mňa samotného, pretože musela podstúpiť cisársky rez. Aby toho nebolo málo, pridala sa k tomu aj infekcia. Myslím si, že ak by nad ňou Pán Boh nedržal ochrannú ruku, asi by som vyrastal bez nej.
Po pôrode nasledovalo niekoľko kritických týždňov, lebo nik nevedel predpovedať, či vôbec prežijem. Primár povedal rodičom, aby ma čo najčastejšie navštevovali, pretože šanca, aby som so svojou váhou osemstodvadsať gramov prežil bez následkov, je mizivá. Za úpenlivých a vrúcnych modlitieb mojich rodičov, prarodičov a súrodencov ma Pán Boh vyviedol z priameho ohrozenia života.
Aj keď som tri mesiace ležal v inkubátore, vďaka Božej pomoci nemám poškodené zrakové nervy a ani to negatívne neovplyvnilo moje zdravie. Na Silvestra v roku 1998 som prvýkrát navštívil miesto, ktorému dodnes hovorím domov. Ráno na Nový rok som takmer umrel mame v náručí, no opäť tu bol Niekto, kto mi pomohol a držal ma pri živote.
Všetci, ktorí poznajú mňa aj mojich rodičov, hovoria, že je to zázrak, že po tom všetkom ešte stále žijem.
Keď sa ma niekto spýta na vyššie položenú otázku, odpoviem: „Neviem, akú cestu má pre mňa Ježiš. Viem však, že mám veľa darov, ktoré mi dal. Chcem ich využívať na oslavu Pána Boha a na to, aby som mohol ostatným rozprávať o jeho nehynúcej láske k nám, ľuďom. Bez Neho by som tu nebol.“

Milý Bože, ďakujem Ti za to, že si mi dal možnosť rozprávať ostatným ľuďom evanjelium o Tvojej veľkej moci, o zázrakoch, ktoré vykonávaš aj dnes, ale aj o zasľúbeniach, ktoré plníš v našom živote. Ďakujem Ti, za dar hudby a spevu, ktorý od teba mám, aby som mohol chváliť a velebiť Tvoju veľkú lásku a veľkosť Tvojich činov. Vďaka za to, že si dal svojho Syna, aby zomrel za naše hriechy. V neposlednom rade ďakujem, že sa opäť vrátiš a vezmeš nás k sebe – tam, kde už nebude plač ani bolesť… Amen.

Aleš Kantor