No kým išli kupovať olej, prišiel ženích, a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu; a dvere sa zavreli. Napokon prišli aj ostatné panny a povedali: Pane, pane, otvor nám! On im však odpovedal: Amen, hovorím vám, nepoznám vás. Bedlite teda, lebo neviete dňa ani hodiny! Mat 25,10-13

Desať panien čaká na ženícha. Pretože mešká, olej v ich lampách pomaly dohorieva. V tej chvíli sa ukáže múdrosť dievčat, ktoré s takouto možnosťou počítali. Majú nádobku s náhradným olejom. Doplnia ho do lampičky a pridajú sa k svadobnému sprievodu, ktorý sa vydáva na cestu do ženíchovho domu.
Panny, ktoré náhradný olej nemajú, si ho idú zháňať. „No kým išli kupovať olej, prišiel ženích, a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu; a dvere sa zavreli. Napokon prišli aj ostatné panny a povedali: Pane, pane, otvor nám! On im však odpovedal: Amen, hovorím vám, nepoznám vás. Bedlite teda, lebo neviete dňa ani hodiny!“ (Mat 25,10-13) Viete si predstaviť to sklamanie? Prípravy na svadbu trvali niekoľko týždňov a dievčatá všetko zvládli. Trochu chýbajúceho oleja však spôsobí, že polovička z nich zostane za zatvorenými dverami.
Pri čítaní tohto príbehu som si spomenul na dvoje dvere. Píše o nich apoštol Ján v Zjavení. Pozrime sa na prvé dvere. „Potom som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a prvý hlas, ktorý som počul ako hlas poľnice, mi hovoril: Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má po tomto diať.“ (Zj 4,1) Ján videl dvere, ktoré viedli k Božiemu trónu. Tieto dvere boli otvorené. Vďaka obeti Pána Ježiša môžeme pristúpiť „s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas“. (Žid 4,16) Je to úžasná prednosť. Nepotrebujem nijakého ľudského prostredníka. Sám môžem predstúpiť pred Vládcu celého vesmíru a povedať mu, čo ma trápi a čo mi pôsobí radosť.
Má to však jeden háčik. Musia byť otvorené ešte jedny dvere. Tie však Ján nevidí. Hovorí o nich Ježiš: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. Toho, kto zvíťazí, posadím so mnou na svoj trón tak, ako som ja zvíťazil a zasadol som so svojím Otcom na jeho trón.“ (Zj 3,20.21) Ježiš stojí pri „dverách môjho srdca“ a prosí, aby som ich otvoril a pustil ho dnu. Chce mi ponúknuť priateľstvo a ochranu. Neprichádza na obed, ale na večeru. Na ňu sa väčšinou pozývajú najlepší priatelia. Ježiš túži byť mojím priateľom. To je vlastne jediná podmienka na vstup do Božieho kráľovstva. Dovoliť Bohu, aby sa stal mojím priateľom.
Podľa apoštola Jána sú dvere do neba otvorené. Podľa Ježiša to tak nebude večne. Príde chvíľa, keď sa „nebeské brány“ zavrú a nikto ďalší tam nevstúpi.
Kedy to bude? Kedy sa brány neba navždy zavrú? To je tajomstvo, ktoré si Boh necháva pre seba. Dátum Ježišovho návratu nevieme a nikdy vedieť nebudeme. Preto Ježiš svojich nasledovníkov opakovane nabáda: „Bedlite teda, lebo neviete dňa ani hodiny!“ (Mat 25,13) Ak chcem mať otvorené dvere do neba, musím najprv otvoriť dvere do môjho vnútra.

Pane, desí ma predstava, že by som zostal stáť za dverami. Ani Ty nestoj za dverami môjho srdca. Pozývam Ťa dnu.