Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára materské lono, má byť zasvätený Pánovi.

Luk 2,22.23

Asi štyridsať dní po narodení Ježiša Jozef a Mária ho vzali do Jeruzalema, aby ho zasvätili Pánovi a priniesli obeť. Kňaz vykonal predpísaný obrad. Vzal dieťa do rúk a pred oltárom ho pozdvihol. Keď ho odovzdal matke, do zvitku prvorodených zapísal meno „Ježiš“. Toto meno malo byť jeho ortieľom, lebo celý obetný systém stratil platnosť, keď sa predobraz stretol so skutočnosťou.

Božia sláva opustila svätyňu, ale v betlehemskom Dieťati bola skrytá sláva, pred ktorou sa skláňajú anjeli. Toto bezmocné dieťa bolo zasľúbeným semenom, na ktoré upozorňoval už prvý oltár pri bráne raja. On bol Šílo, Darca pokoja. Bol to ten, ktorý sa Mojžišovi predstavil ako SOM. Bol to on, čo oblačným a ohnivým stĺpom viedol Izrael. Práve tohto proroci dávno predpovedali. On bol Túžbou všetkých národov, Koreňom a Výhonkom Dávidovým, jasnou Hviezdou. Meno tohto bezmocného dieťaťa zaznamenané v izraelskej matrike, podľa ktorej sa stal naším bratom, bolo nádejou padlého ľudstva. Dieťa, za ktoré bol zaplatený výkupný peniaz, bol ten, ktorý mal zaplatiť výkupné za hriechy celého sveta. On bol tým pravým „veľkňazom nad Božím domom“, Prostredníkom „na pravici Velebnosti na výsostiach“. (Heb 10,21; 1,3) (TV 28.29; DA 52)

Ježiš, Ty si jediná nádej každého človeka a celého ľudstva. Ďakujeme.