V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. A rozprávali sa o všetkom, čo sa udialo. Ako sa tak zhovárali a vzájomne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali. I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili a jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo! On sa ich spýtal: A čo? Odpovedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi. Ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Evanjelium podľa Lukáša 24,13-21

Lukáš je zrejme najlepším novozmluvným rozprávačom. Jeho opis márnotratného syna (Luk 15) aj modliaceho sa farizeja a výbercu daní (Luk 18,9-14) sa zvláštnym spôsobom dotýka srdca i mysle človeka. Rovnako na nás pôsobí aj príbeh o učeníkoch, ktorí sa na ceste do Emauzy stretli s Ježišom.
Tento príbeh zaznamenáva len Lukáš. Majstrovským spôsobom vťahuje čitateľa do deja. Prihovára sa ním aj súčasnej zmätenej generácii na konci času.
V príbehu nás prekvapí zaslepenosť oných dvoch Ježišových nasledovníkov. Keď sa Ježiš niekomu zjavil, jeho nasledovníci ho vždy spoznali. Ale títo dvaja nie. Určite to nebolo kvôli tomu, že vzkriesený Ježiš sa zmenil na nepoznanie. Lukáš hovorí, že problém bol v tom, že „ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali“.
Neviem, čo to presne znamená. Ale nedávno sa mi prihodilo niečo podobné. Počas spoločného štúdia v sobotnej škole som nespoznal jedného návštevníka. Čakal som totiž, že sa stretnem s niekým iným. V mysli som sa tak sústredil na totožnosť jedného človeka, že kým som si nedal veci do súvisu, nedokázal som si zaradiť inú známu tvár. Potom som sa divil, ako som mohol byť taký nechápavý.
Na ceste do Emauzy sa stalo niečo podobné. Učeníci čakali, že Ježiš ako politický vodca zachráni Izrael od rímskej nadvlády. Namiesto toho Rimania Ježiša ukrižovali. Ich oči zahalila tma. Preto Ježiša nespoznali napriek tomu, že bol s nimi.
Aj my sa niekedy na svojej ceste životom cítime sami a stratení. V tejto svojej stratenosti si kladieme otázku, kde je Ježiš. Problémom zväčša nie je jeho neprítomnosť, ale náš zrak. Je zastrený. Pochopíme to až spätne z ďalších udalostí v Božom pláne záchrany.