Peter ho vzal bokom a začal mu dohovárať: Nech ti je Boh milostivý, Pane! To sa ti nesmie stať! Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: Choď za mňa, satan! Si mi na pohoršenie, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské. Evanjelium podľa Matúša 16,22.23

Pred krátkou chvíľou bol Peter inšpirovaný Bohom a označil Ježiša za Božieho Syna. Teraz oslovuje Ježiš Petra ako „satana“. (verše 17 a 23) Aká zmena za taký krátky okamih!
Peter správne určil totožnosť Ježiša ako Mesiáša od Boha, nemal však najmenšiu predstavu o tom, čo to znamená. Preto Ježiš začal náročnú prípravu, ktorá bude pokračovať po celý čas jeho ďalšieho pôsobenia až po smrť na Golgote.
Prečo Ježiš tak ostro karhá Petra? Peter si privlastňuje úlohu, ktorú hral satan pri pokušeniach na púšti. Obidvaja, satan aj Peter, prichádzajú s myšlienkou, že Ježiš môže naplniť svoje poslanie bez toho, aby musel zomrieť na kríži. A na obidvoch Ježiš reaguje rovnakými slovami: „Odíď! Choď preč, satan!“ (Mar 8,33)
Mýlime sa, ak si na základe uvedeného textu myslíme, že Ježiš stotožňuje Petra so satanom. Ježiš vie, že prostredníctvom jeho učeníka hovorí satan. Peter sa postavil na stranu pokušiteľa. Toto pokušenie zohrávalo v Ježišovom živote zásadnú rolu. Myšlienka na blížiacu sa smrť bola pre Ježiša oveľa nepríjemnejšia než pre Petra.
Ježiš bol zrejme počas svojich ciest svedkom nejedného ukrižovania. Netúžil opustiť tento svet takou trýznivou smrťou. Oveľa jednoduchšie by pre neho bolo stať sa politickým Mesiášom, akého Židia očakávali.
Ježišovým výslovným prianím nebolo obetovať sa na Golgote a tak niesť na svojich bedrách trest za hriechy celého sveta. (Ján 12,31-33;
2 Kor 5,21) Predstava, že umrie na kríži a bude odlúčený od Boha, v ňom vzbudzovala nevýslovnú hrôzu.
Táto lákavá myšlienka – vyhnúť sa krížu a konať podľa vlastnej vôle – bola najväčším pokušením Ježišovho života. Zvíťazil nad ním po nasýtení piatich tisícov, keď sa ho pokúsili korunovať za kráľa. Stretne sa s ním znovu v Getsemanskej záhrade, kde sa bude opakovane modliť: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa!“ (Mat 26,42)
Stretávame sa tu s dôležitou myšlienkou. Až príliš často si predstavujeme Ježiša ako niekoho, kto nemusí zápasiť s problémami, akým my denne čelíme. Ale to nie je pravda. Ježiš musel na svojej ceste životom ťažko zápasiť. Stále musel padať na kolená. To isté musíme robiť aj my.