Nikomu neodplácajte zlom za zlé. Usilujte sa o to, čo je dobré v očiach všetkých ľudí. Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. Milovaní, nepomstite sa sami, ale dajte miesto hnevu. Veď je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím, hovorí Pán. Naopak, ak je tvoj nepriateľ hladný, daj mu jesť, ak je smädný, daj mu piť. Lebo keď toto urobíš, žeravé uhlie mu zhrnieš na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé. Rimanom 12,17–21

Keď nám niekto, koho milujeme, odpláca zlým, bolí nás to oveľa viac, ako keby to bol cudzí človek. Pretože to vnímame ako nespravodlivosť, nasadíme si ochranné brnenie a vyhýbame sa kontaktom s dotyčnou osobou. Bolestné zranenie však zostava v nás a skôr, ako si to uvedomujeme, strácame kontrolu nad emóciami. Začína to ovplyvňovať všetko – od našej sebaúcty, cez naše pocity, všetky naše myšlienky a skutky. Navonok sa tvárime, že je všetko v poriadku. Keď sa však dostaneme do takéhoto štádia, satan nás má presne tam, kde nás chcel mať! Boh má svoje dôvody, keď pripisuje taký veľký význam čistote myšlienok. Vie, že by sme ani s Ním nemohli žiť život naplnený radosťou, ak by sme boli voči tým, ktorí nám ublížili, tvrdí a odmietaví. Namiesto toho potrebujeme urobiť, čo nám radí Biblia v Žalme 51,10: „Stvor mi čisté srdce, Bože, obnov vo mne pevného ducha!“ Ak zápasíš s odpustením, pros Boha, aby ti dal nový postoj a každé zranenie a bolesť nahradil mierou Božej lásky! Požiadaj ho, aby si uvidel tých, ktorí ti ublížili, Jeho očami a odpovedal láskavo, súcitne a s odpustením. Keď tak urobíš, všetok hnev, bolesť a sebaľútosť sa rozplynú a čoskoro uvidíš výsledok svojho odpustenia – pokoj a vymazanú bolesť!
„Odhoďte každé rozhorčenie, vášeň, hnev, krik a rúhanie so všetkou zlobou. A buďte k sebe dobrí, milosrdní, odpúšťajte si navzájom, ako aj vám Boh odpustil v Kristovi.“ (Efezanom 4,31.32 )