Takto vraví Hospodin zástupov: Vzal som ťa z pastvy od oviec, aby si sa stal vojvodcom môjho izraelského ľudu. Sprevádzal som ťa všade, kam si šiel… Hospodin ti oznamuje, že on tebe postaví dom.

2Sam 7,8.9.11

Dávid hodlal urobiť z Jeruzalema náboženské stredisko národa. Rozhodol sa postaviť taký veľkolepý chrám, ktorý by vyjadroval vďačnosť Izraelcov za preukázanú poctu, že Hospodin trvale zostáva medzi nimi ako ich Kráľ. Hospodin však oslovil Nátana a dal mu posolstvo pre kráľa. Dávid nebol určený za staviteľa Božieho domu.

Hoci sa Dávidovi túžba srdca nesplnila, prijal vďačne Božie posolstvo. Uvedomoval si, že jeho vládu by preslávilo, keby smel uskutočniť, čo si predsavzal, ale svoju vôľu ochotne podriadil vôli Božej.

Málokedy sa aj medzi kresťanmi stretávame s takou odovzdanosťou a vďačnosťou, akú prejavil Dávid. Často to býva naopak. Mnohí sa aj po uplynutí najplodnejších rokov života utešujú nádejou, že ešte urobia niečo veľké, ale na to už nestačia! Takých môže osloviť Božia prozreteľnosť a oznámiť im, že by skôr mali všetko pripraviť tak, aby dielo mohli uskutočniť iní. Oni sa však nevedia podriadiť Božej vôli. Nejeden kŕčovito zotrváva na zodpovednom mieste, ktoré už nestačí zastávať, a pritom zanedbáva poslanie, na ktoré by ešte stačil. Odmietnutím spolupráce brzdí, alebo aj marí väčšie dielo. (PP 539–540; PP 708–713)

Drahý Otče, nie je ľahké podriadiť sa vždy Tvojej vôli. Preto prosíme o pokorné srdce a Tvoju pomoc.