Blaženejšie je dávať, ako prijímať. Skutky apoštolov 20,35

Celé stvorenie dodnes zvestuje slávu Božej vznešenosti. Okrem sebeckého ľudského srdca nič nežije len pre seba. Nieto v povetrí lietajúceho vtáka ani pozemského zvieraťa, aby neslúžili inému životu. Nieto listu v lese či útleho stebla trávy, ktoré by niečomu neslúžilo. Každý strom, ker či list vydychujú životodarný prvok, bez ktorého by ani človek, ani zviera nemohli žiť, a človek i zviera slúžia opäť životu stromu, kríka i listu. Kvety šíria vôňu a svojím pôvabom oblažujú svet. Slnečné lúče osvecujú a obšťastňujú tisíce iných svetov. Oceán, sám zdroj všetkých prameňov a studní, prijíma prúdy vôd zo všetkých strán; berie však, aby dával…
Ja nehľadám svoju slávu, ale slávu toho, ktorý ma poslal.“ (Ján 8,28; 6,57; 8,50; 7,18). Z týchto slov presvitá významná zásada, ktorá je zákonom života pre celý vesmír. Kristus prijal všetko od Otca preto, aby to rozdal…
Násilie odporuje zásadám Božej vlády. Boh chce len službu lásky a lásku nemožno vynucovať, nemožno ju získať násilím ani mocou. Lásku možno vzbudiť len láskou. Poznať Boha znamená milovať ho. (DA 20-22; TV 9.10)

Veľký Bože, sme naozaj veľmi sebeckí. Hanbím sa, keď sa pozerám na svoj život. Ďakujem, že Ty si napriek tomu nesmierne štedrý a chceš pomôcť aj nám, aby sme boli štedrí.