Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom.

Lukáš 16,10

Kto z nás by nechcel byť pri tom, keď sa dejú veľké a prevratné veci? Tak to bolo aj vtedy, keď Ježiš chodil po našej zemi a hlásal Božie kráľovstvo.

Väčšina jeho poslucháčov spolu s dvanástimi apoštolmi videla v Ježišovi prichádzajúceho Mesiáša. Verili, že onedlho zasadne na „Dávidov trón“ a vráti ich národu stratenú slávu. Mnohí dúfali, že sa stanú súčasťou jeho tímu, ktorý bude spolu s ním vládnuť.

Ježiš rozpráva príbeh o nepoctivom správcovi. Ukončí ho slovami z úvodného textu. Nehovorí nič nové. Táto zásada platila v mnohých oblastiach v každej dobe a platí aj dnes.

Ako učeň som dostal od majstra úlohu očistiť hrany dvoch tisícok malých kovových kociek. Bola to úmorná práca, ktorá mi trvala dva týždne. Netušil som, že je to súčasť skúšky, na základe ktorej som mohol postúpiť zo zámočníka na nástrojára a potom robiť veci, o ktorých sa mi ani nesnívalo.

Súčasťou niečoho veľkého sa môžem stať len vtedy, ak budem ku všetkému, čo život prináša, pristupovať čestne a poctivo. Trpezlivosť, spoľahlivosť a poctivosť sú vlastnosti potrebné na splnenie akejkoľvek úlohy – malej i veľkej.

Ak chcem s Bohom zažiť „veľké veci“, nesmiem sa báť začať tými drobnými. Nemám pohŕdať žiadnou prácou, ktorú mi nadelí. Nezáleží na tom, akou úlohou ma Boh poverí a akú pozíciu mi zverí. Hrdý môžem byť už na to, že s ním môžem spolupracovať a stať sa súčasťou jeho kráľovstva.