Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo. Hebrejom 12,12–13

Uvedený text je vyvrcholením pasáže, ktorú pisateľ venuje výchove. Tak, ako rodičia vychovávajú svoje deti, tak nás vychováva aj náš Pán. Niekedy to môže bolieť, nemusí sa nám páčiť to, čo prežívame, ale môžeme si byť istí, že cesta, ktorou nás vedie, je rovnaká, akú by sme si vybrali aj my sami pre seba, keby sme boli na Božom mieste.
Ako sa v úvode celej pasáže zdôrazňuje, máme vytrvať v behu a upriamiť svoj zrak na Krista. On pristupuje k tebe i ku mne nie preto, aby nás potopil a dorazil, ale preto, aby nás pozdvihol. Jeho cieľom nie je nalomenú trstinu zlomiť, ale ju narovnať. To, čo sa hriechom pokazilo, chce uzdraviť.
No je tu ešte niečo. Nejde iba o nás, ale aj o naznačenie spôsobu, ako by sme mali pristupovať jeden k druhému. K tým, ktorí majú ochabnuté ruky a podlomené kolená. Keďže my sami prežívame Božie pozdvihnutie a uzdravenie, ponúkame to isté aj tým, ktorí to potrebujú. Vlastná skúsenosť s Bohom nás motivuje a uschopňuje k rovnakému postoju k svojim blížnym. Tí, ktorí boli pozdvihnutí, pozdvihujú, tí ktorí boli zachránení, zachraňujú. Tí, ktorí boli privedení ku Kristovi, privádzajú k Nemu aj iných.

Pane, ďakujem Ti, že ma pozdvihuješ a uschopňuješ pozdvihovať druhých.

Daniel Márföldi