Neboj sa, Zachariáš, tvoja prosba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján… Zachariáš povedal anjelovi: Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku. Evanjelium podľa Lukáša 1,13.18

Staručký kňaz Zachariáš a jeho manželka Alžbeta boli „spravodliví pred Bohom“… Tejto zbožnej dvojici bol prisľúbený syn, ktorý pôjde „pred Pánom pripraviť mu cesty“…
Dlhé roky prosil o príchod Vykupiteľa; nebo teraz zoslalo svojho posla s oznamom, že tieto modlitby budú čoskoro vypočuté. Božia milosť sa mu však zdala byť príliš veľká, než aby jej mohol uveriť. Chvel sa bázňou a vedomím svojej nehodnosti. Dostal však radostné uistenie: „Neboj sa, Zachariáš, tvoja prosba bola vypočutá…“
Zachariáš dobre vedel, ako Abrahám dostal v starobe dieťa, lebo veril, že verný je ten, ktorý zasľúbil. Myseľ tohto staručkého kňaza podľahla na chvíľu ľudskej mdlobe. Pozabudol, že čo Boh sľúbi, môže aj uskutočniť. Aký rozdiel medzi touto nedôverou a úprimnou detinskou vierou Márie, devy z Nazareta…
Narodenie syna Zachariášovi, ako aj dieťaťa Abrahámovi či Márii, poúča o významnej duchovnej pravde, ktorú sa tak neochotne učíme a na ktorú tak skoro zabúdame. Sami osebe nie sme schopní urobiť čokoľvek dobré. To však, čo nemôžeme sami, môže urobiť Božia moc každej poslušnej, veriacej duši. Vierou prišlo dieťa zasľúbenia. Vierou začína duchovný život a my sme uspôsobení konať skutky spravodlivosti. (DA 97.98; TV 56.57)

Pane Ježišu, prosíme o čistú a úprimnú vieru v Teba.