Keby Hospodin nebol s nami, nech povie Izrael – keby Hospodin nebol s nami, keď proti nám povstali ľudia, boli by nás zaživa pohltili, keď vzbĺkol ich hnev proti nám. (Žalm 124,1-3)

Narodil som sa v Plzni v roku 1988. Moje detstvo sa spája so spomienkami na moju úžasnú mamu a jej lásku, s akou sa o mňa starala. Keď som začal chodiť do prvej triedy a spoznávať ľudí, život mi pripadal krásny. Veril som, že ma čaká šťastný život.
Realita sa však zmenila a všetko bolo zrazu inak. Rodičia sa rozhodli ísť každý svojou cestou. V piatej triede som sa musel rozhodnúť, či zostanem v Plzni s otcom, alebo sa odsťahujem s mamou do malého mestečka Vrbno pod Pradědem v krásnej horskej oblasti Jeseníkov. Bola to ťažká voľba, ale nakoniec som odišiel s mamou.
Po ukončení základnej školy som nastúpil na strednú školu so zameraním na výpočtovú techniku. Väčšina mojich spolužiakov fajčila, pila alkohol a brala drogy, no ja som sa snažil tomu vyhýbať. V druhom ročníku som začal profesionálne boxovať. Mal som radosť, že môžem byť iný ako ostatní. Ako som sa zlepšoval v boxe, rástlo aj moje ego. Lebo som si myslel, že vďaka boxu si v živote všetko „vyboxujem“.
Až do svojich osemnástich som odolával alkoholu, no po dovŕšení plnoletosti som sa s mojím najlepším kamarátom Ondrom prvýkrát poriadne opil. Keď som po dvadsiatich šiestich hodinách vytriezvel, zaprisahal som sa, že to bolo prvý a posledný raz.
Netušil som, že to nedokážem. Vďaka Bohu za to, že aj keď som si to vôbec neuvedomoval, aj vtedy bol so mnou.

Bože, obdivujem ťa. Obdivujem Tvoju dôveru v človeka, ktorý je otrokom závislostí a nevidí cestu vpred. Ty nás dokážeš vidieť nie z pohľadu nedokonalej súčasnosti, ale už teraz vidíš našu slávu, ktorou nás raz obdaríš vo svojom kráľovstve. Pomôž nám, aby sme sa videli Tvojimi očami.

Lukáš Rozehnal