V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili také veľké zástupy, že musel nastúpiť na loď a sadnúť si, kým celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: Hľa, rozsievač vyšiel siať. Evanjelium podľa Matúša 13,1-3

Nachádzame sa približne v polovičke Ježišovej služby. V dvoch oblastiach nastáva zmena: jedna sa týka miesta a druhá metódy Ježišovho vyučovania.
Ježiš spočiatku učil prevažne v synagóge. Dávalo to zmysel, pretože synagógy boli miestom, kde sa židovský ľud zhromažďoval, aby počúval výklad Božieho slova. Opozícia, ktorá povstala proti Ježišovi, však spôsobila, že sa začal vyhýbať týmto miestam. Často tu dochádzalo ku konfrontáciám. Navyše jeho popularita u ľudí natoľko vzrástla, že do žiadnej synagógy sa taký veľký zástup poslucháčov nezmestil. A tak u Matúša 13 čítame, že Ježiš učil na brehu jazera.
Ježiš začína učiť nielen na novom mieste, ale tiež novou metódou: „Hovoril im veľa v podobenstvách.“ To neznamená, že podobenstvá nikdy predtým nepoužil. Ako však opozícia silnela, Ježiš častejšie vysvetľoval princípy Božieho kráľovstva v podobenstvách.
Ježiš nebol prvým židovským učiteľom, ktorý siahol pri výklade po podobenstvách. Klyne R. Snodgrass však napísal: „Neexistujú žiadne dôkazy, že by niekto pred Ježišom používal podobenstvá tak dôsledne, kreatívne a účinne.“
Počul som výstižné prirovnanie, že podobenstvo je „pozemský príbeh s nebeským významom“. Rozprávač v ňom využíva všeobecne známu vec na to, aby poslucháči pochopili určitú duchovnú pravdu.
Vyučovanie v podobenstvách má niekoľko výhod. Po prvé, je to bezpečné. Keď chcel niekto Ježiša chytiť za slovo, Ježiš použil podobenstvo. Vďaka tomu nedal odporcom príležitosť použiť proti nemu niektoré jeho slová.
Druhou výhodou je fakt, že ľudia milujú príbehy. Starovekí Židia neboli výnimkou. Každý kazateľ vie, že príbeh upúta pozornosť poslucháčov.
Najväčším prínosom podobenstiev je však to, že časom nestrácajú na význame. Ellen Whiteová to vyjadrila nasledovne: „(Ježiš) volil jednoduché príbehy z každodenného života s hlbokým významom. Kristus znázorňoval nesmrteľnú pravdu životnými prejavmi nebeského vtáctva, poľných ľalií, obilného zrna, pastiera a oviec. Kdekoľvek sa potom ľudia s týmito prejavmi stretli, spomenuli si na jeho slová. Kristove podobenstvá im trvalo pripomínali jeho zvesť.“ (TV 167; DA 254)