Vy ste však v mojich skúškach zostali pri mne. A ja vám dávam kráľovstvo, ako ho mne dal môj Otec, aby ste jedli a pili pri stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.

Lukáš 22,28–30

Život kresťana nie je prechádzka ružovou záhradou. Tí, ktorí to s Ježišom myslia vážne, musia rátať s tým, že sa im budú niektorí ľudia vysmievať a pranierovať ich.

Ježiš na to pripravuje svojich nasledovníkov počas celého svojho pozemského života. Chce im tým pomôcť zbaviť sa utkvelej predstavy, že Mesiáš sa stane kráľom Izraela a nastolí čas prosperity a blahobytu.

Učeníci však tieto slová nevnímajú. V skutočnosti sa ich snažia vytlačiť z mysle. To, čo Ježiš hovorí, sa im vôbec nepáči. On im to však opakovane pripomína. Vie, že si na to spomenú, keď to bude aktuálne. Potom tieto informácie ocenia.

Tentoraz Ježiš vyzdvihuje vytrvalosť. Táto vlastnosť pomôže všetkým jeho nasledovníkom v dobe, keď kresťanstvo nebude veľmi populárne a pre vieru budú možno trpieť a zomierať. Spasenie je síce vecou okamihu, pretože je to Boží dar, ale život s Ježišom môže byť plný dobrodružstva a ťažkostí. Najlepšou prípravou na to, aby moja viera prežila aj v takýchto zlých časoch, je vytrvalá služba tým, ktorí už teraz nejakým spôsobom trpia. Kto pomáha druhým, pomáha sám sebe.

Ten, kto vytrvá až do konca, bude „sedieť na tróne“ s Ježišom a bude tiež „súdiť“, pretože jeho súd bude v rovnakom duchu ako Boží. Nebude v ňom dominovať pomsta, ale snaha o milosrdenstvo pre každého, kto oň stojí.