A máme k nemu pevnú dôveru, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme, vieme i to, že už máme, o čo sme ho žiadali. 1. Jánova 5,14.15

Veľa kresťanov prežije sklamanie, keď uplatnia zasľúbenia, ktoré dal Ježiš svojim učeníkom: „hovorím vám, keď budete Otca o niečo prosiť v mojom mene, dá vám to.“ (Jn 16,23). Modlia sa, prosia – a nestane sa vôbec nič. Keď sa to niekoľkokrát opakuje, títo sklamaní ľudia postupne prestanú Boha žiadať o čokoľvek a s modlitbou už naďalej v živote nepočítajú. Apoštol Ján počul Ježišovu výzvu k modlitbám opakovane a z vlastnej skúsenosti poznal, že Boh modlitby veriacich ľudí skutočne vypočúva. Preto v závere svojho listu hovorí, že Bohu „môžeme dôverovať, že naše modlitby počuje“.
Potom však zmieňuje jednu dôležitú podmienku vypočutia: „kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle“. Možno práve tu leží príčina toho, prečo Boh veľa našich modlitieb nevypočuje, alebo skôr vypočuje tým, že ich nesplní. Nie sú v zhode s Jeho vôľou, boli by nám skôr škodu.

Nebeský Otče, nauč nás porozumieť Tvojej vôli, keď Ťa o niečo žiadame, a prijať Tvoje rozhodnutie ako prejav Tvojej vôle. Pomôž nám, nech všetko najskôr posudzujeme z pohľadu neba a večnosti.

Josef Hrdinka