Bežal teda napred a vyliezol na divý figovník, aby ho odtiaľ videl, lebo tadiaľ mal prechádzať. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore a povedal mu: „Zachej, poď chytro dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome.“

Lukáš 19,4.5

Jan Werich sa môže pochváliť múdrosťou: „Kto chce, hľadá spôsob. Kto nechce, hľadá dôvod.“ Na tieto slová som si spomenul pri čítaní príbehu o tom, ako sa Zachej stretol s Ježišom.

Tento bohatý mýtnik mal jeden veľký problém – bol nízky. Často bol ochudobnený o to, čo videli vysokí. Tentoraz sa však rozhodol, že mu tí vyšší nebudú brániť vo výhľade.

Jeho túžba bola veľká, a tak sa vynašiel. Spomenul si, že hneď vedľa cesty do Jericha, ktorou mal Ježiš prechádzať, rastie divý figovník.

Keď som ako chlapec čítal tento príbeh, spomenul som si na morušu, ktorá rástla neďaleko nášho domu. Nebola vôbec veľká. Vždy, keď som na ňu vyliezol, ohla sa pod váhou môjho tela. Predstavil som si Zacheja, ako visí na tenkom konári a trasie sa od strachu, že sa pod ním zlomí.

Po čase som sa Zachejovi prestal smiať. Musel si vybrať strom, ktorý bol dostatočne pevný, aby ho uniesol, a zároveň dostatočne veľký, aby sa mohol skryť v jeho korune. Predbehol dav, vyliezol hore a čakal.

Vyplatilo sa mu to. Ježiš ho nielen neprehliadol, ale dokonca zavolal a prikázal mu, aby rýchlo zliezol dolu, pretože do jeho domu príde vzácna návšteva. Ale to si necháme na zajtra.