Buďte svätí, lebo ja Hospodin, váš Boh, som svätý. Tretia Mojžišova kniha 19,2

Ak sa povie, že niekto je svätý, ľudia si obyčajne predstavia sošku so svätožiarou nad hlavou alebo cnostného človeka, ktorý bol po smrti vyhlásený za svätého. V každom prípade je to o niekom inom, komu nikdy nebudem siahať ani popäty – Boh je svätý a ja tu len žijem.
Biblia však vyzýva na svätosť a dokonca hovorí, že máme byť svätí, lebo aj Pán Boh je svätý! A hneď aj vysvetľuje, čo to znamená. Nie, nejde tu o bezhriešnosť či nejaké nadprirodzené prejavy. Dôležité je, ako sa zachováme v našom kaž-dodennom živote.
Prečítajte si celú devätnástu kapitolu a zistíte, že svätosť je spôsob, ako sa správame voči svojim rodičom (3), voči telesne postihnutým (13-14), chudobným a cudzincom (9-10, resp. 33-34), starým ľuďom (32). Ide o to, ako čestne podnikáme a obchodujeme (11), ako uplatňujeme spravodlivosť (15), ako vyplácame mzdu svojim zamestnancom (13) a dokonca aj ako presne máme nastavené svoje váhy a miery (3536). Svätosť je aj to, s akou úctou hovoríme o Bohu (12), ako svätíme ním požehnaný deň odpočinku (3, resp. 30) či ako prejavujeme svoju vďačnosť za ovocie, ktoré rastie na stromoch v našej záhrade (23-25).
Svätosť je jednoducho náš životný štýl a hovorí o tom, ako naša viera zasahuje aj do najmenších detailov našej každodennosti. A o to ide. Alebo nie?

Pane, pomôž nám, aby sa naša viera dotýkala skutočne všetkých záležitostí nášho každodenného života. Aj dnes.

Stanislav Bielik