Poznám tvoje skutky aj tvoju lásku, vieru, službu a vytrvalosť; a viem, že tvoje posledné skutky sú početnejšie než prvé. No mám proti tebe to, že trpíš ženu Izebel… Dal som jej čas, aby sa kajala, ale ona sa zo svojho smilstva kajať nechce. Hľa, vrhám ju na lôžko bolesti… a všetky cirkvi spoznajú, že ja som ten, čo skúma vnútro i srdcia… Vám neukladám iné bremeno, len sa pridŕžajte toho, čo máte, kým neprídem. Tomu, kto zvíťazí a až do konca zachová moje skutky, tomu dám vládu nad národmi… a dám mu rannú hviezdu. Zjavenie 2,19-28

Byť nedobrovoľne dlhšie bez svetla je veľmi nepríjemné. Keď musím stráviť nejaký čas v úplnej tme, nemôžem sa dočkať svitania.
Obdobie, ktoré v knihe Zjavenie predstavuje list do Tyatír, je momentom, keď sa nad svetom v duchovnej oblasti rýchlo stmievalo. Tí, čo chceli byť verní Bohu a učeniu Biblie, sa dostávali do konfliktu s tými, ktorí diktovali svoju vlastnú predstavu o tom, ako treba uctievať Boha. Podobalo sa to tomu, čo robil Kain. Aj on si vymyslel svoj vlastný spôsob bohoslužby, no vernosť Božím princípom stála Ábela život.
Tým, ktorí zotrvajú vo viere až do konca, Boh sľubuje, že uvidia svitanie. Duchovnú tmu ožiari Ježiš, ich ranná hviezda. Pôvodné učenie v nich nebude udusené pohanskými tradíciami ani poverami. Aj keď zomrú, vďaka vzkrieseniu budú raz pri tom, keď Ježiš prenesie svoje kráľovstvo slávy na našu planétu.

Pane, ďakujem za príklady ľudí, ktorí zvládli ťažké skúšky – tie moje sa im zďaleka nevyrovnajú. Pomôž mi, aby som bol medzi víťazmi.