Bojuj dobrý boj viery a pevne sa pridŕžaj večného života, do ktorého si povolaný a ku ktorému si sa prihlásil dobrým vyznaním pred mnohými svedkami. Prvý list Timotejovi 6,12

Timotej zostáva po Pavlovom odchode v efezskej cirkvi sám. Stará sa ľudí, ktorí uverili v Ježiša Krista. Väčšinou sú starší ako on, a tak to má zložité. Občas ho napadajú myšlienky, že to vzdá a radšej sa vráti domov…
Práve vtedy dostáva od Pavla prvý list. Jeho učiteľ sa s ním delí o svoje radosti i starosti. Nebojí sa písať ani o nepríjemných pocitoch. To všetko má jeden cieľ. Chce povzbudiť Timotejovu vieru a dodať mu odvahu pokračovať ďalej.
Pavol vie, koľko sebaovládania potrebuje on sám. Tiež mal mnohokrát zajačie úmysly. Preto si je vedomý, že niečo podobné stretne aj jeho duchovného syna Timoteja.
V druhom liste Pavol Timotejovi napíše: „Dobrý boj som dobojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti…“ (2Tim 4,7-8) Svojmu mladšiemu priateľovi pripomína, čo je na konci cesty, po ktorej sa vydal. Aj pre neho má Boh vavrínový veniec víťaza. Ak vďaka sebaovládaniu dostane pod kontrolu negatívne myšlienky, bude úspešne bojovať až do víťazného konca.

Pane Ježišu, pripadám si ako Timotej. Mám chuť vzdať to. Stále nie som taký, ako by som si prial. Nemám odvahu ako Pavol povedať, že som bojoval dobrý boj. Preto sa chcem aj dnes spoliehať na to, že mi pomôžeš zvládnuť moje myšlienky,emócie i konanie. Ovládni ma Ty sám, Pane Ježišu.

Vlastimil Fürst st.