Ako bolo za dní Noacha, tak bude aj za dní Syna človeka. Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noach vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa a všetkých zahubila. Podobne bolo za dní Lótových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. V deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubil. Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.

Lukáš 17,26–30

Pri zmienke o konzumnej spoločnosti zväčša myslíme na súčasnosť. Ak si prečítame Ježišove slová o tom, ako to bolo pred potopou, máme pocit, že hovorí o nás. Mnohým ľuďom stačí, že majú čo jesť a piť. Ďalší striedajú životných partnerov. Iní sú šťastní, ak môžu pracovať a zhodnocovať svoj majetok.

Ježiš opisuje dobu, keď bude pribúdať ľudí, ktorí nebudú musieť tráviť všetok svoj čas zarábaním na živobytie pre seba a svoju rodinu. Hovorí o spoločnosti sebeckých ľudí, ktorí myslia predovšetkým na seba. Nezdá sa vám to povedomé?

Zažívame blahobyt, aký tu bol naposledy tesne pred potopou. V skutočnosti by sme sa všetci mohli mať dobre. Aj ľudia, ktorí žijú na miestach, kde je sucho, neúroda, chudoba a hlad. Stačilo by, keby sme sa vedeli podeliť a neboli sebeckí. Ale my to nedokážeme. Bez Boha a jeho lásky vládne v našich srdciach sebectvo.

Ježišov opis naozaj vystihuje našu súčasnú spoločnosť. To však neznamená, že by som mal tvrdiť, že „už je to tu“. Keď vidím, čo sa vo svete deje, mám byť obozretný a pripravovať sa na stretnutie s Ježišom. Blíži sa chvíľa, keď ho uvidím a už sa s ním nebudem musieť nikdy rozlúčiť. Teším sa na to.