Tu vystúpil jeden znalec Zákona a skúšal ho: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ Ježiš sa ho opýtal: „A čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou, a svojho blížneho ako seba samého.“ „Správne si odpovedal,“ povedal mu Ježiš. „Toto rob a budeš žiť!“

Lukáš 10,25–28

Každý človek, ktorý sa zamyslí nad pominuteľnosťou svojho života, zatúži po niečom lepšom než po kúsku miesta na cintoríne. Ak sa ten, kto hľadá niečo, čo presahuje jeho smrteľnosť, zoznámi s Božou ponukou večného života, túži mať istotu, že tento Stvoriteľov dar je určený aj pre neho.

Muž, ktorý prichádza k Ježišovi, využije túto túžbu na to, aby Ježiša pokúšal. Je presvedčený, že v jeho prípade je to isté. Žil podľa zákonov, ktoré poznal z Mojžišových kníh. Všetko do písmena dodržiaval. Verí, že to stačí.

Ježiš ho však zaskočil. Vedie ho k oveľa hlbšiemu pochopeniu spasenia a večnosti. Ukazuje mu, že nestačí poznať literu zákona. Podstatou istoty spasenia je mať správny vzťah s Bohom i ľuďmi. Tento vzťah, ktorý nám otvára nebo, je založený na poznaní Božej lásky k nám.

Zákon lásky citovaný znalcom zákona znie celkom jednoducho. Ale iba tí, ktorí dovolia Stvoriteľovi vstúpiť do svojho srdca a mysle, ho dokážu naplniť v praktickom živote.

Vstupenkou do neba je Božia láska v mojom srdci. Ak dovolím Bohu vstúpiť do svojho srdca, naučím sa správne milovať nielen jeho, ale aj svojich blížnych – ľudí, ktorých stretávam.