V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Choď a odíď odtiaľto preč, lebo Herodes ťa chce zabiť.“ Odpovedal im: „Choďte a povedzte tej líške: ‚Hľa, vyháňam démonov. Dnes i zajtra uzdravujem, a tretieho dňa dokončím svoje dielo.‘ Ale dnes, zajtra i pozajtra musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.“

Lukáš 13,31–33

Zdanlivo dobrý skutok nemusí byť vždy motivovaný dobrou pohnútkou. Farizeji navonok vyjadrovali obavy o Ježišovu bezpečnosť, no za ich varovnými slovami sa skrývali úplne iné pohnútky.

Čoraz viac Židov bolo presvedčených o tom, že Ježiš je Mesiáš. Podľa tradície mal byť Mesiáš odvážny muž, nie nejaký zbabelec. Ak by Ježiš v tejto chvíli odišiel do bezpečia, ľudia by o ňom začali pochybovať. A o to farizejom šlo.

Ježiš im dáva najavo, že pozná ich pohnútky. Povie im, že nie je možné, aby zahynul mimo Jeruzalema. Tým im zároveň prezradil, že pozná ich plány. Chcú ho odviesť niekam, kde nebudú davy ľudí, a tam sa ho navždy zbaviť.

Pritom vyjadril niečo, čo ich muselo potešiť. Čas jeho obete ešte nenastal. Ak však vydržia ešte dva dni, pozajtra sa dočkajú. Zatiaľ musia trpezlivo znášať jeho vyháňanie démonov a uzdravovanie chorých.

Ježiš zostúpil na našu zem, aby splnil svoje pozemské poslanie. Mal plán. Vedel, kedy, kde a ako zomrie. Všetko má svoj čas. Svedčia o tom jeho slová, ktoré sa naplnili presne tak, ako povedal. Biblia hovorí, že Ježiš sa vráti na našu zem a navždy zničí zlo i všetkých jeho stúpencov. Aj tento Boží plán sa naplní, keď nastane správny čas.