Všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas: je čas narodiť sa a čas zomrieť, čas sadiť a čas vytŕhať zasadené, čas zabíjať a čas liečiť, čas rúcať a čas stavať, čas plakať a čas smiať sa… Kazateľ 3,1-4

Už vyše sto rokov sa učíme, že čas je relatívny. Albert Einstein – muž, ktorý sformuloval teóriu relativity – povedal, že „existuje tisíc spôsobov, ako čas zabiť, ale žiadny, ako ho vzkriesiť“.
Akú úlohu teda zohráva čas v živote človeka? Podľa Šalamúna nevládneme času my, ale čas vládne nám. Ak odmietame Stvoriteľa, vieru v spasenie a večný život, potom je v našom živote všetko dané – od počatia po posledný výdych.
Tak ako sa v prírode striedajú ročné obdobia, tak sa v našom živote striedajú jednotlivé etapy. Jeden človek sa rodí, druhý umiera. Niekto sa zase raduje, iný smúti. Vojaci zabíjajú, lekári liečia. Na jednom mieste ľudia stavajú, inde búrajú…
Ak zo života eliminujeme Pána Boha, Šalamúnovo tvrdenie je pravdivé. Vytráca sa všetko, čo presahuje okamih smrti, lebo v momente, keď naposledy zavriem oči, všetko sa skončí a pominie. Poviete si, ale veď po mne zostane rodina, dom, veľkolepé dielo, slávny vynález alebo dokonca odtlačok mojej ruky na chodníku slávy… Nech už po mne zostane čokoľvek, pre mňa to už nebude mať žiadny význam. Narodil som sa predsa, aby som zomrel. Existuje azda iná možnosť?

Bože, pri stvorení si ustanovil poriadok, ktorý riadi množstvo vecí. Ďakujem, že môžem veriť, že smrť nie je moja konečná zastávka.